BRATISLAVA 28. augusta (SITA) - DÁNSKO: EÚ odsudzuje únosy v Dagestane a ČečenskuEurópska únia v pondelok odsúdila únosy dvoch humanitárnych pracovníkov v ruskom regióne severného Kaukazu a požiadala o ich prepustenie. Dánsko, ktoré v súčasnos
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
ti predsedá EÚ, odsúdilo únos holandského občana Petra-Arjana Erkela v Dagestane v auguste a ruskej občianky Niny Davidovičovej v Čečensku v júli. "Takéto činy len sťažujú ťažké humanitárne podmienky v tomto regióne. EÚ žiada okamžité prepustenie rukojemníkov," hovorí sa vo vyhlásení únie. Erkel pracoval pre organizáciu Lekári bez hraníc, ktorá už pozastavila svoju činnosť v Čečensku, Dagestane a Ingušsku. Únosy kvôli výkupnému sa v Dagestane stali bežnými, pričom najlepšími terčmi sú cudzinci. Organizácia Lekári bez hraníc pomáha v tejto oblasti utečencom z Čečenska, ktorých sa v Ingušsku a Dagestane nachádza asi 150 tisíc. DAILY TELEGRAPH: Neúspešný boj proti korupcii v EÚ Euroúradník Paul van Buitenen, ktorý poukázal na korupciu v Európskej komisii (EK), odchádza zo služieb EÚ. Ten, kto pred tromi rokmi zatrúbil na poplach a priviedol k pádu Európsku komisiu pod vedením Jacquesa Santera kvôli obvineniam zo sprenevery, opúšťa svoje zamestnanie. Píše britský denník Daily Telegraph. Paul van Buitenen tvrdí, že je trpko sklamaný neschopnosťou nového tímu pod vedením Romana Prodiho očistiť systém využívania financií EÚ. Je tiež presvedčený, že tajnostkárska mašinéria Európskej únie je prirodzene nereformovateľná, pokiaľ zostane mimo kontroly voleného parlamentu. Rezignácia van Buitenena je úderom pre komisára Neila Kinnocka, ktorý prisľúbil, že uskutoční reformu európskych inštitúcií. V rozhovore pre Daily Telegraph van Buitenen uviedol, že poslednou kvapkou pre jeho rozhodnutie o odchode bolo zaobchádzanie s hlavnou účtovníčkou EK, ktorá bola odvolaná z funkcie po konštatovaní, že rozpočet EÚ vo výške 62 miliárd eur sa vymkol kontrole. KADLEČÍKOVÁ: K harmonizácii práva s EÚ chýba ešte 18 zákonov Dodatkom k správe o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii za obdobie jún až august 2002 sa zaoberalo utorkové zasadnutie Ministerskej rady vlády pre európsku integráciu, ktoré viedla vicepremiérka pre európsku integráciu Mária Kadlečíková. Rada, ktorá sa pravdepodobne zišla posledný krát v tomto volebnom období, tiež bilancovala plnenie prioritných úloh vlády prijatých po poslednej hodnotiacej správe Európskej komisie o Slovensku. Správu o pripravenosti SR na vstup do EÚ odovzdala vicepremiérka Kadlečíková EK v júni tohto roku, no odvtedy Slovensko urobilo v integrácii ďalší pokrok. Od mája uzavrelo tri kapitoly európskej legislatívy - Spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútra, Inštitúcie a Regionálna politika a podarilo sa mu tiež uzavrieť časť kapitoly Poľnohospodárstvo - Zooveterinárne a fytosanitárne opatrenia. Ako povedala M. Kadlečíková pre agentúru SITA, parlament zo 42 eurozákonov, ktoré vláda vytýčila ako prioritné, prijal 35. K úplnej harmonizácii legislatívy s právom EÚ tak Slovensko musí ešte schváliť 18 zákonov do konca roku 2002. BRITÁNIA: Minister Straw podporil vytvorenie ústavy EÚ Britský minister zahraničných vecí Jack Straw v utorok vyjadril podporu Európskej ústave, čím v Británii znovu otvoril diskusiu o jej úlohe v Európskej únii. Vo svojom prejave v škótskom Edinburgu Straw vyzval na vytvorenie ústavy "pre ľudí a spoločenstvá Európy, a nie pre politické elity". Ide o prvý krát, čo člen vlády Tonyho Blaira jednoznačne podporil ústavu EÚ, ktorá v Británii predstavuje citlivú záležitosť. Zdá sa, že Británia je pripravená uznať princíp európskej ústavy, no len za predpokladu, že zabezpečí nadradenosť národných štátov. "Ide o ústavu, ktorá v jednoduchom jazyku zakotvuje jednoduché princípy a zabezpečuje, že národné vlády zostávajú hlavným zdrojom politickej legitimity," zdôraznil Straw. Vyslovil sa tiež za väčšie právomoci Bruselu v oblastiach, ktoré vyhovujú národným záujmom, ako sú boj proti kriminalite a imigrácii. Vyzval však zároveň na vytvorenie kontrolného orgánu, ktorý by zabezpečoval, aby sa Brusel nemiešal do záležitostí, ktoré sú v zodpovednosti národných vlád. BELGICKO: Nepodporí útok na Irak, ak nebudú dôkazy Belgicko nepodporí útok na Irak, ak Spojené štáty nepredložia jasné dôkazy o tom, že iracký prezident Saddám Husajn disponuje zbraňami hromadného ničenia a že sa snaží vyvíjať jadrové zbrane. Uviedol to v utorok v rozhovore pre denník Het Laatste Nieuws belgický minister zahraničných vecí Louis Michel. Zároveň kritizoval britského premiéra Tonyho Blaira, že v otázke Iraku "podriadenecky nasleduje vedenie Spojených štátov". "Pokiaľ Američania nepredložia dôkaz, že Irak disponuje chemickými zbraňami a snaží sa vyrábať jadrové zbrane, nebudeme útok podporovať, napriek želaniu (amerického prezidenta Georgea) Busha a Blaira." Blair podľa Michela ešte stále nepochopil, že Británia "môže hrať hlavnú úlohu na poli európskej politiky namiesto podriadeneckého nasledovania vedenia Spojených štátov". Belgicko sa tak zaradilo do dlhého radu európskych spojencov USA, ktorí s útokom na Irak nesúhlasia. EÚ: Európska komisia hľadá prostriedky pre obete povodní Európska komisia (EK) hľadá prostriedky pre obete povodní v Rakúsku a Nemecku. "Na stredajšom rokovaní po letnej prestávke by sa malo rokovať o krátkodobej a dlhodobej stratégii eliminácie škôd vzniknutých povodňami," uviedol hovorca EK Jonathan Faull. Hovorca však podotkol, že peniaze, ktoré sa majú postihnutým krajinám vyplatiť, musia najprv členské krajiny do rozpočtu zaplatiť. V pomoc od Európske únie (EÚ) dúfa aj Česká republika. Podľa informácii hovorcu komisárky EÚ pre rozpočet Michaeli Schreyerovej sa totiž rezervy európskeho rozpočtu na nepredvídané udalosti vo výške 2,5 mld. eur vyčerpali v Afganistane a v Bosne a Hercegovine. Komisárka M. Schreyerová preto nedávno uvažovala, že od budúceho roka by sa v rozpočte mohli vytvoriť rezervy pre prípady katastrof v objeme 500 mil. eur. Peniaze by však boli k dispozícií až na rok a museli by sa vyplácať podľa obvyklého kľúča. TURECKO: Polícia zatkla 71 utečencov v dvoch dodávkových autách Turecká polícia v utorok oznámila, že zatkla 71 ilegálnych prisťahovalcov, z ktorých každý zaplatil 800 amerických dolárov, aby ich ukrytých v dvoch dodávkových autách previezli stovky kilometrov cez Turecko za hranice s Gréckom. V stanovisku polície sa uvádza, že jej príslušníci zastavili v sobotu dve autá značky Ford Transit pri príchode do Istanbulu v západnom Turecku po tom, ako prešli 1 500 kilometrov z východotureckého Dogubeyazitu v blízkosti hraníc z Iránom. "Každý zaplatil 800 dolárov a pred príchodom do Grécka plánovali prenocovať v hoteli," uvádza sa v stanovisku polície. Skupinu utečencov tvorili irackí muži bez pasov alebo iných identifikačných dokumentov. Turecko, ktoré je kandidátskou krajinou na vstup do Európskej únie (EÚ), je pod tlakom jej členských krajín, ako je Grécko, aby zakročilo proti tisícom utečencov, ktorí na ilegálny vstup do únie každoročne využívajú turecké hranice a pobrežie. Cieľovými krajinami imigrantov sú obyčajne bohatšie krajiny západnej Európy. ČR: Podľa Havla boli povodne aj na niečo dobré Najhoršia prírodná katastrofa v dejinách Českej republiky (ČR) udrela tvrdo, ale poskytuje tiež jedinečnú príležitosť nahradiť niektoré časti jej nevkusnej architektúry, vyhlásil v utorok český prezident Václav Havel. Prezident, bývalý disidentský dramatik z čias komunistickej éry, pripustil, že sa cítil skľúčený a niekedy úplne bezmocný počas katastrofy, ktorá postihla približne každého desiateho obyvateľa ČR. Ako však vzápätí dodal, jeho srdce potešila vlna solidarity jej desiatich miliónov obyvateľov a spolupráca, ktorú Česku pomohli susedné krajiny. Vyzval Čechov, aby sa do budúcnosti pozerali s nádejou. "Neznamená to, že naša krajina je zničená... práve naopak," vyhlásil Havel, ktorý kvôli povodniam skrátil svoju dovolenku v Portugalsku. "Škody spôsobené záplavami ponúkajú príležitosť stavať lepším, rozumnejším a inteligentnejším spôsobom. Aby sme postavili krajšie budovy, ako tie, ktoré boli zničené. Je to príležitosť využiť poznanie a vedu a správať sa k životnému prostrediu lepšie," dodal. EÚ: Dánsko tlačí Švajčiarsko k podpisu zmluvy o daniach Dánsko, ktoré v súčasnosti predsedá Európskej únii (EÚ), v utorok oznámilo, že vyzve Švajčiarsko, aby podpísalo dohodu, ktorá by pomohla skoncovať s daňovými únikmi. Únia, ktorá o tejto otázke rokuje so Švajčiarskom od júna, sa k agende vráti budúci mesiac. Žiada, aby Švajčiari zverejnili účtovné záznamy o úsporách občanov členských krajín EÚ, aby bolo možné zdaniť ich úspory. "Nie je rozumné, aby boli ľudia zdaňovaní na základe toho, kde investujú svoje peniaze," uviedol v stanovisku dánsky minister financií Thor Pedersen. "Problém sa stal ešte naliehavejším v súvislosti s rastúcim významom zdieľania informácií v boji proti financovaniu terorizmu po septembrových útokoch na Spojené štáty." Doteraz sa na rokovaniach so Švajčiarskom zúčastňovali iba daňoví experti. V snahe zabrániť daňovým podvodom svojich občanov plánuje EÚ vybudovať do roku 2010 systém zdieľania informácií o bankových vkladoch cudzincov a od Švajčiarska žiada to isté. EÚ: Kritizuje návrh zákona o náboženských spoločnostiach v Bielorusku Európska únia (EÚ) v utorok vyhlásila, že návrh zákona o náboženských spoločnostiach a slobode svedomia v Bielorusku povedie k cenzúre a diskriminácii niektorých náboženských skupín. Dánsko, ktoré v súčasnosti predsedá európskej pätnástke, tlmočilo znepokojenie únie nad návrhom zákona o slobode svedomia a náboženských spoločnostiach, ktorý 27. júna tohto roku schválila dolná komora bieloruského parlamentu. "Ak tento zákon získa záverečné schválenie, sloboda svedomia v Bielorusku sa ešte viac oslabí," uvádza sa v dánskom stanovisku. "EÚ sa obáva, že návrh zákona otvorí cestu diskriminácii náboženských skupín rozdelením náboženstiev podľa ich "hodnoty" vzhľadom na Bielorusko," píše sa ďalej v stanovisku. Ak bude toto opatrenie nakoniec prijaté, mohlo by viesť k cenzúre na základe požiadavky, podľa ktorej budú musieť náboženskú literatúru pred jej distribúciou schváliť úrady.