V knihe TOMA CLANCYHO Čestný dlh unesie samovrah-terorista Boeing 747 a namieri ho na washingtonský Kapitol. Výbuch zabije vládu aj kongresmanov, ochromí celé Spojené štáty. Tie sa vzchopia a kruto udrú. Až do 11. septembra bola táto kniha niečo ako fantastický triler. Potom ju mnohí radili k vizionárskym dielam, aj keď Orwell ani Huxley z toho asi nikdy nebude.
Do slovenských kín tento týždeň prichádza ďalšia Clancyho špionážna dráma - Najväčšia hrozba, ktorú sfilmoval režisér Phil Alden Robinson. V nej teroristi disponujú atómovou bombou a nechajú ju explodovať v Denveri. Nemeckí novinári sa s Tomom Clancym zhovárali pri európskej premiére filmu.
V románe Najväčšia hrozba nechajú teroristi vybuchnúť atómovú bombu v americkom veľkomeste. Filmová podoba knihy je jedným z najúspešnejších trhákov týchto dní. Čo myslíte, prečo má toľko Američanov aj dnes chuť dívať sa, ako im teroristi rúcajú Ameriku?
„Prečo Japonci milujú filmy o Godzille a dívajú sa, ako im obluda rozdupáva ich Tokio?“
Godzilla bola čistá fantázia. Ale váš scenár, aj keď vyšiel už v deväťdesiatom prvom, pripomína momentálne varovania amerických tajných služieb, nie?
„Vtedy to bol pre mňa len námet na triler, nič viac. Keď píšem, nemyslím na politiku. Nezdá sa mi, že by teroristi naozaj priniesli do nejakého amerického mesta atómovú bombu a že by aj vybuchla.“
V románe sa na útoku zúčastnili arabskí teroristi. Vo filme je z nich medzinárodná banda neonacistov. Už dnes nesmú vo filme vystupovať arabskí atentátnici?
„Určite by mi neprekážali. Môj nápad to nebol, že to treba meniť. Ale štúdiá to jednoducho chcú mať politicky korektné. Na rozdiel odo mňa vedia, ako sa robia filmy.“
Vy to neviete?
„V momente, ako sú filmové práva predané, môže si štúdio robiť s knihou čo len chce. Román je však lepší ako film. Nie?“
Sú teroristické útoky po 11. septembri vôbec ešte vhodnou témou na zábavu?
„Iste. Pokúšam sa len písať vzrušujúce knihy. A to, ako to robím, nie je vždy pre tých úbohých diablov, čo sa tam objavujú, príjemné. To je však ich problém, nie môj.“
Cynik?
„Som spisovateľ - to je vážené povolanie, ako povedal Shakespeare.“
V Čestnom dlhu napáli kamikadze lietadlo do Kapitolu vo Washingtone. Týmto spôsobom zabije takmer kompletnú americkú vládu. Mohli sa teroristi z 11. septembra poučiť?
„Nie, nemyslím si to. Nie je to vôbec ťažké na niečo také prísť. Roku 1968 som bol prezidentom šachového klubu na univerzite. Prišiel za mnou do kancelárie nejaký chlapík a spýtal sa ma: Ako sa človek najlepšie zbaví celej vlády? Všetkých naraz?“
Tým, že zvolí nových?
„Nie, tak to nemyslel. Po štvrťhodine nás napadlo to s lietadlom a Kapitolom. Nie je toho veľa, čo sa dá proti takému útoku urobiť.“
Najmä, keď na to nie je nikto pripravený.
„Pentagon pritom poznal scenár: koncom osemdesiatych rokov som hovoril generálovi, ktorý zodpovedal za kontrolu vzdušného priestoru nad hlavným mestom, čo sme si vymysleli. Bol ticho. Potom povedal: Ak existuje takýto plán, nemal by som o tom hovoriť. Nikdy sme však o takejto hrozbe ešte nerozmýšľali.“
Po 11. septembri ste spolu s ďalšími autormi, filmármi a bezpečnostnými expertmi rozmýšľali o ďalších teroristických útokoch. Na čo ste prišli?
„Na nič. Bola to strata času. Keď sa pokúsite vládnych úradníkov presvedčiť, že by sa mali pozerať aj ďalej, ako len na okraj svojho taniera, zoberú si ešte väčší tanier.“
Keby ste boli teroristom, čo by ste urobili?
„Študoval by som právo. Najefektívnejšími teroristami sú dnes právnici. Asi.“
V Amerike vychádza vaša nová kniha s názvom, ktorý pripomína Johna Updikea Červený králik. Vydavateľ robí s knihou tajnosti, ako keby išlo o americké plány, ako zaútočiť na Irak. Prečo?
„Z princípu o knihách nehovorím, kým nie sú vydané. To by bol podvod. Prezradím len, že ide o skutočnú udalosť z osemdesiatych rokov.“
Hovorí sa, že tou skutočnou udalosťou je atentát na pápeža a že ten váš nápad je, že za tým stál sprisahanec z Kremľa.
„Opakujem: pre mňa bolo dôležité, aby sa z tej knihy dal urobiť dobrý film.“
Nie je to aj nostalgia za osemdesiatymi rokmi? Už roku 1991 sa jeden z vašich románových hrdinov sťažoval: Nie som nijaký pravicový extrémista, čo by túžil po návrate k studenej vojne, vtedy však boli Rusi aspoň vypočítateľní. Smútite za studenou vojnou?
„Neviem, či by som tú vetu napísal rovnako aj dnes. Po návrate studenej vojny však netúžim.“
Akokoľvek, prezidenti Ronald Reagan a George Bush si vás vtedy pozvali do Bieleho domu. Boli ste už aj u Busha juniora?
„Nie, ešte nie. Predpokladám, že má teraz veľa práce.“
Kedysi ste bezpečnosť predávali. Kým ste sa nestali spisovateľom, boli ste poisťovacím agentom. Je to tak?
„Nebola to práve intelektuálna výzva.“
Predávať paranoju je intelektuálne stimulujúcejšie?
„Nepochybne. Nie som prvý. Franz Kafka bol tiež chlap od poisťovníctva. On bol však ešte šialenejší, ako ja.“
Ľutujete ešte, že ste pre poruchu zraku nemohli ísť k armáde?
„Vyrovnal som sa s tým. Ale rád by som bol veliteľom tanku. Moja prvá manželka mi jeden tank pred pár rokmi darovala.“
Čo je na tom také príjemné?
„Môžete sa po okolí pokojne prevážať s obrovským kanónom. To je príjemnejšie, ako so sebou ťahať zbraň.“
