BUDAPEŠŤ – Maďarské poisťovacie spoločnosti sú ochotné poisťovať nehnuteľnosti v záplavových územiach len za podmienok, ktoré poistenci nemôžu prijať. Vyplýva to zo správy súkromnej televízie TV-2, ktorá tvrdí, že aj poisťovať ochotné spoločnosti žiadajú na záplavových územiach ročné poistné vo výške 10 – 15 percent z hodnoty nehnuteľnosti. Priemerný slovenský jedenapolmiliónový vidiecky dom by teda vyšiel ročne na poistnom na 150 až 200-tisíc korún. Poisťovne zas na druhej strane vyzvali vládu, aby na riešenie škôd, pochádzajúcich z prírodných katastrof vznikol zvláštny fond.
Podľa predstáv Združenia poisťovní v Maďarsku by tento fond riešil škody, ktoré vzniknú živelnými pohromami. I keď o dôvodoch tohto návrhu zatiaľ maďarská tlač nepíše, pozorovatelia sa domnievajú, že poisťovne zákonite pocítili až tri za sebou prichádzajúce prírodné katastrofy. Prvá a druhá bola povodňová vlna na rieke Tisa vlani a predvlani, medzi ktoré sa zaklínila v Európe doteraz ojedinelá katastrofa: únik kyanidov z rumunskej zlatej bane, kde sa do Tisy dostali kyanidy, slúžiace na spracovanie zlatej rudy.
Najväčšie škody zaznamenali po povodniach na Tise najmä obyvatelia zo zátopových oblastí. Vo veľkej časti išlo o rekreačné zariadenia, ale na týchto územiach sa vydávali aj stavebné povolenia na obytné domy. „Súčasťou stavebného konania je aj vyjadrenie vodohospodárskej služby ako štátneho úradu. Ľudia to však brali skôr za šikanovanie a teraz sa ukazuje, že výhrady vodohospodárov voči stavbám boli oprávnené,“ tvrdí József Várady, predstaviteľ štátnej Vodohospodárskej služby. V zátopových oblastiach je totiž veľká pravdepodobnosť znehodnotenia nehnuteľnosti, a to aj pri povodňových vlnách, ktoré sú oveľa menšie, ako povodeň na Tise vlani a na Dunaji tohto roku.
Vláda sa zatiaľ k iniciatíve poisťovní nevyjadrila.
(lsz)
