BRATISLAVA – V otázke miezd nezaostávame len za Európskou úniou, ale aj za ostatnými krajinami Visegrádskej štvorky. Priemerná či minimálna mzda sú spolu s nákladmi na prácu na Slovensku z okolitých krajín najnižšie.
Z databázy firmy Trexima, ktorá zisťuje cenu práce, vyplýva , že ku koncu marca bola na Slovensku minimálna hodinová mzda 0,68 eura. V Česku to bolo 0,88, v Maďarsku 1,21 a v Poľsku 1,22 eura na hodinu. V porovnaní s najvyspelejšími európskymi štátmi sú rozdiely priepastné. Napríklad v Luxembursku je najmenší hodinový zárobok 9,7 eura, čo štrnásťkrát viac ako u nás.
Podľa odporúčaní EÚ by mala minimálna mzda dosiahnuť 60 percent z priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve, čo v súčasnosti znamenalo 8210 korún. Pri novej výške minimálnej mzdy 5570 korún, ktorú schválil kabinet a začne platiť od októbra, bude tento podiel necelých 41 percent.
Z údajov štatistického úradu vyplýva, že medzi najslabšie platené odvetvia na Slovensku patria poľnohospodárstvo, školstvo či verejné a sociálne služby.
Minister práce Peter Magvaši je presvedčený, že rozhodujúcom faktorom na ďalší vývoj miezd by malo byť zvyšovanie produktivity práce na mikroúrovni. Tá by tak mala aj rámcovať kolektívne vyjednávanie o zárobkoch. Štát by teda naďalej nemal zasahovať do vyjednávania o úrovni minimálnej mzdy a zúčastňovať sa na ňom len ako partner z pozície zamestnávateľa.
Inštitút minimálnej mzdy je podľa Magvašiho jediným nástrojom, ktorým môže štát priamo ovplyvniť vývoj miezd, pri určovaní jej výšky sa však výrazne posilnilo postavenie sociálnych partnerov vlády a inštitútu vyjednávania. „Je len na škodu veci, že v otázke určenia minimálnej mzdy nenachádzajú už tradične sociálni partneri zhodu,“ podotkol.
Na úroveň odmeňovania môže štát podľa neho pôsobiť aj nepriamo daňovým zaťažením, ktoré by malo postupne klesať, ako aj odvodmi, kde sa čakávajú zásadné reformy aj smerom k zosilneniu kontroly nelegálnej práce. Ako minister upozornil, nízka úroveň miezd znamená zníženie motivácie zamestnať sa, nezáujem o zvyšovanie kvalifikácie a odchod mladých ľudí s vyšším vzdelaním do zahraničia.
Problémom podľa jeho slov zostáva zladenie požiadaviek trhu práce na absolventov škôl, na čom má svoj podiel aj nedostatočná personálna politika zamestnávateľov. Tí totiž často okrem mzdy nemotivujú uchádzačov o prácu ďalšími výhodami. (tv, tasr)
