Jeden zo zakladateľov Dediny Mládeže Ondrej Kerďo.
V prvej skupine, ktorá prišla budovať Dedinu Mládeže bol aj Ondrej Kerďo, ktorý v obci dodnes žije. „Pracoval som na Trati mládeže, v Bani mládeže, Priehrade mládeže, Dedine Mládeže. Roľnícka mládež vtedy nemala čo robiť, pomáhali sme iba pri sezónnych prácach, tak sme sa zamestnávali aj na akciách mládeže,“ hovorí.
„Boli sme roľnícka brigáda ministra Júliusa Ďuriša. Na Trati Mládeže, ktorá viedla z Hronskej Dúbravy do Banskej Štiavnice, vznikla myšlienka založiť Dedinu Mládeže. My ako roľníci sme chceli robiť niečo v našom prostredí,“ hovorí o myšlienke vzniku dediny Kerďo.
Štát ponúkol mládežníkom niekoľko štátnych majetkov, no oni chceli postaviť niečo „od gruntu“ nové. Ponúkli im pozemok v sútoku Váhu a Malého Dunaja, v oblasti, ktorú dvakrát do roka zaplavovalo.
„Prví devätnásti sem prišli 4. apríla 1948. Ja som prišiel ako 21. v poradí v máji 1948. Boli to močiare, zanedbané lúky, na nich obrovské bodliaky. Utáborili sme sa v starej pastierskej kolibe, ručne vykopali osemnásť kilometrov odvodňovacích kanálov, na desiatich hektároch sme vysadili zemiaky a pri kolibe ovos. Postavili sme hydináreň, ktorá už neexistuje. Prvú zimu sme v tých kurínoch bývali.“
V roku 1950 postavili veľkú maštaľ a Makarenkovu ulicu, postupne pribúdali ďalšie budovy a ulice. Komunistický režim mládežníkov výrazne podporoval, poskytol dobré pôžičky.
„V roku 1955 sme vyhrali celoštátnu súťaž v pestovaní cukrovej repy. Prvá cena bol kultúrny dom za 1,2 milióna, ktorý nám postavili. Lenže naše družstvo prosperovalo aj vďaka pestovaniu ryže. Do dediny presídlili ľudí z Maďarska, ktorí s pestovaním mali skúsenosti.“
V brožúrke o obci sa píše, že pestovanie ryže prekazili dva problémy: mušec – burina, ktorá znepríjemňovala prácu, a byrokratická mašinéria, ktorá pre snaženie roľníkov nemala pochopenie. „My sme prví na svete žali ryžu s kombajnmi. To bola veľká senzácia. Chodili sem predsedovia vlády, ministri, prišli aj politici zo zahraničia. Číňania nechceli veriť, že tu dokážeme pestovať ryžu,“ hovorí Kerďo.
V osemdesiatych rokoch režim prestal Dedinu Mládeže podporovať. Pre obec vyhlásili stavebnú uzávierku a mala zaniknúť. „Dedina Mládeže splnila svoj účel. Mohli ju použiť ako ohromnú propagandu na zakladanie Jednotných roľníckych družstiev. Pestovanie ryže nám po finančnej stránke veľmi pomohlo. V roku 1956 mali už traja družstevníci súkromné autá,“ hovorí pamätník. „Vtedy to bola pre družstevnú myšlienku bomba – ako je možné, že sa tak v družstvách žije, že už si kupujú osobné autá. Preto nás podporovali. Lenže, keď sa už družstvá založili všade, pôvodná myšlienka kolektivizácie sa splnila a Dedinu Mládeže už na propagandu nepotrebovali.“ Malá obec bola na pokraji záujmu: „Prišla móda sústreďovať ľudí do veľkých dedín. Keďže u nás bola pozastavená výstavba, mnohí mladí ľudia odišli napríklad do Kolárova a naša obec starla a začala ožívať až v posledných rokoch,“ hovorí Ondrej Kerďo. (rf)
