Damon Albarn (druhý sprava) z Blur, odporca Blaira. FOTO - ROLLING STONE
Proti plánovanej vojenskej invázii USA do Iraku sa minulý týždeň ostro postavili britské rockové skupiny. Massive Attack, Blur a Elbow odmietajú účasť Veľkej Británie na plánovanej akcii, ktorej cieľom by bolo zvrhnutie režimu Saddáma Husajna. Hudobníci sú rozhodnutí vystúpiť 28. septembra na demonštrácii britského protijadrového hnutia CND v centre Londýna.
„Je to akýsi nátlak na Tonyho Blaira,“ vysvetľuje svoj krok spevák Guy Garve z Elbow, ktorý vyzval britského premiéra, aby odstúpil od americko-britskej spolupráce na možnom útoku. „Ľudia by mali vedieť, že nevinní budú umierať v ich mene,“ dodáva. Podľa neho by mal premiér rátať s tým, že nebude zvolený, ak sa k tomuto kroku odhodlá. Posledné prieskumy ukazujú, že proti vojenskej akcii v Iraku je 52 percent Britov.
Miernejšie sa pre hudobný magazín New Musical Express - NME - vyjadril spevák Blur Damon Albarn: „Mala by byť verejná debata. Potrebujeme demokratické rozhodnutie.“ Hudobník z Massive Attack Robert ‘3-D‘ Del Naja si myslí, že Briti v skutočnosti nevedia, čo sa skrýva pod pripravovanou americkou kampaňou proti Iraku. „Či je to o zmene režimu, alebo o využití všetkých zbraní masového ničenia, to sa nedozvieme. Pred desiatimi rokmi sa stala podobná vec a nič dobré z toho nebolo. Stredný východ je nestabilný,“ povedal 3-D pre NME.
Nie je to po prvýkrát, čo britskí umelci kritizujú americkú zahraničnú politiku po 11. septembri. Sám Albarn tento rok na odovzdávaní európskej verzie MTV Awards kritizoval americký útok na Afganistan. Svetovú politiku prezidenta Georgea Busha v piesni Shoot the Dog zosmiešnil aj britský spevák George Michael. Jeho animované video zobrazuje Busha ako kovboja a Blaira ako jeho miláčika - pudlíka.
Tradičným tvrdým kritikom Spojených štátov je britský dramatik a spisovateľ Harold Pinter, ktorý už počas kosovskej vojny v roku 1999 vyhlásil, že bývalý americký prezident Bill Clinton a Tony Blair by mali byť za bombardovanie Srbska súdení ako vojnoví zločinci. Rovnako intenzívne vystúpil aj proti vojne v Iraku: „Keď ideš bombardovať Irak, neznamená to ešte, že zabiješ Husajna. Ako zvyčajne zahynú tisíce nevinných,“ povedal Pinter na tlačovej konferencii počas knižného festivalu v Edinburghu.
Sedemdesiatjedenročný spisovateľ, ktorý v súčasnosti bojuje s vážnym ochorením rakoviny, odmieta súd proti bývalému juhoslovanskému prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi a teroristické útoky z 11. septembra považuje za „dramatický akt odplaty“ proti americkej „nadvláde“ nad svetom.
Washington a Londýn zverejnili možnú akciu proti Bagdadu v apríli tohto roku, ale obe vlády pripomínajú, že v tejto veci ešte nepadlo konečné rozhodnutie.
(peb)
