ákom na ich váhavé, smiešne aj hrubé otázky. Predviedol sa im v „plnej kráse“. Jeho pokus o pomoc iným zaznamenal dokument pred rokmi vysielaný v Českej televízii.
„Rodičia vedeli, že heroín je nebezpečná droga. Nevedeli však, že nebudú mať kľučky na záchodoch a kúpeľniach, lebo tie ich deti vymontovali, aby rodičia neotravovali, keď si chcú pichnúť dávku,“ vysvetľuje sociálna pracovníčka Anka. „Nevedeli, že im deti odnesú všetko cenné.“
Anka pracuje aj v teréne, na sídliskách. Vidí, ako si starší chlapci vyhliadnu prváčika s drzým pohľadom a potom ho priberú do svojho gangu. Vidí aj to, ako rýchlo si deti zvyknú na ľahko „zarobené“ peniaze za autorádiá a iné drobnosti, ako začínajú brať heroín, pretože ho majú celé dni priamo pod nosom. Chlapci, s ktorými pracuje v bratislavskom klube, začali brať drogy z nudy. „Nesnažím sa prehovárať ich, aby zmenili svoj život,“ hovorí Anka. „Kým na to nie sú pripravení, aj tak by ma nepočúvali. Snažím sa nadviazať kontakt a otvoriť ich, aby sa nebáli odborníkov. A vzbudiť dôveru.“
Tento opatrný prístup pramení z obavy, že tí, ktorí nechcú zatiaľ na svojom živote nič meniť, alebo zlyhali na liečbe, by sa mohli stratiť zo sociálnej siete. Preto sa Anka pokúša, aby pochopili, že k nej sa môžu vrátiť v akomkoľvek stave. „Veľa sa rozprávame o tom, čo oni potrebujú – teda nie o tom, čo ponúkam ja. Hľadám im vhodný typ sociálnej služby,“ hovorí. „Niektorí sa potrebujú iba porozprávať, keď im je zle. Ešte necítia potrebu ísť sa liečiť, tak potrebujú čisté ihly a ascorbin, aby mali šancu. Iní sa potrebujú najesť, alebo práve nemajú kde bývať.“
Do tohto klubu prichádzajú aj tí, ktorí sa vrátia z liečebne a zrazu nemajú nič. „Okolo nich je prázdno, nemajú prácu a ja sa snažím pomôcť tam, kde to potrebujú, aby sa neprerušil kruh pomoci,“ dodáva Anka.
Nie každé liečenie je úspešné, každému nemusí typ liečenia „sadnúť“. Preto sa Anka pokúša nasmerovať ich do liečebne alebo resocializačného zariadenia, ktoré by mohlo byť pre nich vhodné. Niektoré zariadenia sú orientované nábožensky – napríklad Saleziáni Dona Bosca, iné na pracovnú terapiu ako trebárs Koš. Resocializačné centrum Tomky je dobré zase pre tých, ktorí majú rodinné zázemie – tam pracujú intenzívne aj s rodičmi.
Otázne však je, aké možnosti majú tí, ktorí strávili pár rokov v partii s heroínom. „Resocka ich pripraví tak, že si dokážu nájsť zamestnanie. Ak ňou úspešne prejdú, nie je na nich vidieť, že brali heorín,“ hovorí Anka. „Ale nechcela by som prejsť tým, čím prešli oni a vyhrabávať sa z toho.“ (gal)
