ILUSTRAČNÉ FOTO – ARCHÍV
Vychovávať deti nás v podstate neučí nikto. Vačšinou vychádzame z toho, čo sme poznali ako malí vo vlastnej rodine, niekedy sa so svojimi starosťami podelíme so známymi. Podľa odborníkov z poradní však Slováci len málokedy vyhľadajú pri problémoch v rodine psychológa.
Malé deti, malé problémy?
Nejedného rodiča vie poriadne zaskočiť aj štvorročné dieťa, ktoré sa zatne a zúrivo plačúc odmieta uznať naše rozumné požiadavky. Psychológovia upozorňujú, že vtedy by sme sa mali zamyslieť nad pravidlami, ktoré sme dieťaťu stanovili a zhodnotiť, či nie sú príliš prísne. A najmä komunikovať.
„Dieťa potrebuje cítiť, že ho rodič má rád a že sa mu snaží porozumieť, vcítiť sa do jeho starostí,“ hovorí liečebná terapeutička Eva Opálová. „Ak má takéto zázemie, dokáže samo sebe porozumieť a rozvíja sa.“
Prísne pravidlá, „dozor“ a neprimeraná ochrana
Odborníci na výchovu však tvrdia, že priemerná slovenská rodina je stále ešte postavená skôr na patriarchálnom ako na empatickom princípe. Jej charakteristickou črtou je na jednej strane množstvo prísnych pravidiel, ktoré dokonca môžu vychádzať z už zastaraných predstáv o tom čo sa patrí a čo nie. Na druhej strane je paradoxne až neprirodzene silná tendencia chrániť „našich najmenších“ pred dôsledkami ich činov a problémami, ktoré život prináša. Len máloktorá matka dovolí svojmu dieťaťu pokresliť stenu v detskej izbe (zničí ju!) alebo zatĺcť niekoľko klincov do dosky (ublíži si!).
„Dieťa potrebuje jasne stanovené pravidlá rodinného spolužitia, ale musí poznať aj svoje povinnosti a práva,“ hovorí primár detského oddelenia Pinellovej nemocnice v Pezinku Ján Šuba. „Inak je zneistené a nemôže sa priaznivo psychicky rozvíjať.“ Zároveň však potrebuje dôveru viac ako prísnu kontrolu a priestor, aby mohlo vyskúšať svoje schopnosti.
Klesla súdržnosť a vzrástla konfliktnosť
Pred rokom bol v občasníku Medzinárodného strediska pre štúdium rodiny popísaný výskum zameraný na vnímanie rodiny očami stredoškolákov. Sledované boli vzťahy medzi jednotlivými členmi rodiny, dimenzie osobnostného rastu a dimenzie udržiavania rodinného systému. Zo zistení vyplýva nielen to, že vzťahy medzi členmi rodiny sa z pohľadu testovaných zhoršili (klesla súdržnosť a vzrástla konfliktnosť), ale v rodinách výrazne poklesla organizácia.
Organizácia vyjadruje, do akej miery vládne v rodine poriadok, ako sú formulované pravidlá rodinného spolužitia, vymedzené práva a kompetencie jednotlivých členov. Je jedným z faktorov pri posudzovaní funkčnosti rodiny. Podľa sociologičky Sylvie Porubänovej vyjadruje aj čas a energiu, ktorú rodičia investujú do rodinného života.
Ďalším poznatkom z výskumu je to, že v sledovaných rodinách bolo zaznamenané mierne zvýšenie vyžadovania disciplíny a kontroly a zároveň nižšia miera vymedzenia pravidiel. Podľa Porubänovej môže byť tento rozpor jedným zo zdrojov zvýšenej konfliktnosti v rodinách.
Rodičia sú pre deti vzormi
Aj keď sú stredoškoláci v mnohom samostatní, potrebujú rodiča a jeho záujem. Keď ho nenájdu, hľadajú ho napríklad v partii rovesníkov, v parku alebo na ihrisku. A keď situáciu skomplikujú napríklad školské neúspechy, neschopnosť alebo nemožnosť nájsť si primeranú prácu, nasleduje otrepaný záver – alkohol alebo drogy.
Preto si niektorí pedagógovia myslia, že namiesto parku a ulice by školy mali byť miestom, ktoré je pre deti otvorené aj po vyučovaní, aj do neskorých večerných hodín, kde sa môžu nielen stretnúť s priateľmi, ale aj poradiť s vyškolenými odborníkmi. MONA GÁLIKOVÁ
