Aj keď sú mince oficiálnym platidlom, ak ich je priveľa v obchodoch, reštauráciách či v novinových stánkoch, nemusia ich prijať. Podľa vyhlášky Národnej banky Slovenska z októbra minulého roka môžu príjemcovia platieb okrem bánk odmietnuť prijať viac ako 20 kusov mincí rovnakej hodnoty, či viac ako 30 kusov mincí rôznej hodnoty.

V praxi sa to však stáva len zriedka. Predavačky či čašníci o tejto možnosti často nevedia a ak aj áno, nevyužívajú ju. „Sú to predsa takisto peniaze,“ zhodujú sa.

Predavačka Alena v potravinách v centre Bratislavy hovorí, že by to nemalo zmysel. „A z čoho by som vydávala?“ pýta sa. Aj keď sa podľa nej nájdu aj takí, ktorí pri pokladni doslova vytrasú peňaženku, je ich čoraz menej. „Ceny sú vyššie. Čo si dnes môžete dovoliť za hrsť drobných?“ dôvodí. Hovorí, že sú to najmä deti a potom bezdomovci, ktorí si za vyžobrané peniaze kupujú potraviny, neraz aj alkohol.

Čašník Miro v jednej z reštaurácií neďaleko bratislavského Tesca sa pri pohľade na plnú hrsť mincí, ktoré by mal utŕžiť, nezdrží. „Rozbili ste prasiatko?“ pýta sa. Peniaze však prijme. Keď sa dozvie, že istý počet mincí môže odmietnuť, upokojí sa. „Dobre vedieť.“

Drobné podľa jeho slov ešte neodmietol, aj keď radšej prijíma bankovky. „Mne to v podstate neprekáža, ale keď tu je plno, nechce sa mi zabíjať čas rátaním drobných,“ vysvetľuje. Navyše, mince sa často dávajú ako prepitné a toho sa nemieni vzdať.

Naopak, pani v trafike mince očividne potešili. „Ľudia, ktorí si u nás kupujú noviny či cigarety, platia často stokorunáčkou a ja im potom nemám z čoho vydať. Musím ich posielať kade-tade, aby si peniaze rozmenili,“ hovorí. O tom, že veľa mincí nemusí prijať, tiež nevie, no čosi o tom už počula.

Najviac ju vraj vytočí, keď si ľudia prídu rozmeniť. „Každý si myslí, že v trafike mu majú rozmeniť,“ šomre. I preto je rada, keď ľudia platia drobnými. „Napokon, sú to peniaze ako každé iné.“