Televízne štáby, novinári a fotoreportéri sa pripravovali na veľkú odborársku akciu. Rozhlasoví redaktori si dohodli s vedením redakcií živé vstupy priamo zo zhromaždenia. Policajti vyslali na miesto nákladné auto plné konštrukcií na zátarasy a okrem poriadkových policajtov aj mladých vystrihaných ráznych chlapíkov, akí zvyčajne chodia na ostré akcie.
Pondelok, pred Úradom vlády, 10.00 h: Dvadsať mužov a jedna žena v modrých vestách s nápismi OZ KOVO postáva okolo dvoch záhradných prístreškov roztiahnutých na okraji parčíka oproti budove Úradu vlády.
Šéf Odborového zväzu KOVO Emil Machyna chytá do ruky megafón a minihlúčiku odborárov oznamuje: „V minulosti sme oslovili vládu s požiadavkami, ktoré mali zabezpečiť zníženie nezamestnanosti a rast miezd. Naša vláda nie celkom splnila požiadavky, preto Odborový zväz KOVO zorganizoval túto protestnú akciu, aby sme upozornili, že trváme na ich plnení. Vyzval by som vás, aby sme urobili koliesko pre úradom, aby si nás vláda všimla.“
Chlapi chytili dva transparenty s nápismi: „Žiadame veľa? Za slušnú prácu slušnú mzdu.“ Tesne po desiatej vyrazilo štrnásť odborárov po chodníku popri parčíku na okruh okolo budovy Úradu vlády, čo opakovali s prestávkami štyri hodiny.
Prekvapení policajti ani nevytiahli zátarasy z nákladného auta. Vystrihaní ostrí chlapci si sadli do auta a nudili sa. A odborári s úsmevom pochodovali. V rukách a na pleciach tašky, nad hlavami transparent. Chvíľami pripomínali komparz pri natáčaní filmu o druhej svetovej vojne. „Čo tam vpredu tak utekajú?!“ hneval sa posledný pochodujúci na vysoké tempo.
Zvyšní šiesti obhajcovia zamestnancov stáli pod prístreškami. Jeden nafukoval modré odborárske balóniky, druhý ich priväzoval, tretí strážil pár kartónov minerálok, štvrtý púšťal modernú hudbu z veľkých reproduktorov.
Pochodujúcim pustil do prvého kolieska pesničku od skupiny No name, v ktorej sa spieva: „Ďakujem ti, že sme spolu žili, preťal som si žily.“ Občas pochodujúci zastali pri plote Úradu vlády a otočili k oknám transparent.
RICHARD FILIPKO
