FILM
Chudák Elvis
3000 míľ na úteku (3000 Miles to Graceland)
USA 2001, 124 minút. Réžia a spolupráca na scenári: Demian Lichtenstein. Hrajú: Kurt Russell, Kevin Costner, Courteney Coxová, Christian Slater, Kevin Pollak, David Arquette, Jon Lovitz
Celkom sľubný nápad: päť gangsterov prezlečených za Elvisa počas výročnej Presley Convention vylúpi kasíno. Ale to, čo z neho urobili režisér a spoluautor scenára Demian Lichtenstein, sa skončilo aj s hviezdnym obsadením ako jedna z najtrápnejších filmových katastrof posledných rokov. Film 3000 míľ na úteku už pred rokom v Amerike prepadol. Teraz tá perla prichádza do našich kín. Namosúrená mydlová opera z polyesteru, lacných saponátov a ostrej munície sa nerozhodla, či z nej bude komédia, satira alebo iba akčné bum-bum. Pokiaľ ide o postavy, s ich charakteristikou autori naozaj nestrácali čas. Elvisovskí kovboji sa rútia nevadskou púšťou, ale svojimi požičanými nápadmi chcú byť smiešni, miestami tak úporne, až to uráža divácku dôstojnosť.
Najmenej hrozný je Kurt Russell, gangster Michael, čerstvo prepustený z basy. V úbohom hoteli uprostred púšte, akými sú slabšie hollywoodske výtvory posiate, sa stretne so svojím exkumpánom Murphym - Kevinom Costnerom. Costner sa márne snaží divokým vyfukovaním dymu z jednej cigarety za druhou vdýchnuť svojej postave život. Ani rezne veľké ako Elvisovo brucho mu nepomôžu. Christian Slater, David Arquette a Bookem Woodbine bandu dopĺňajú. Už po tretine filmu sa na elvisovský dej zabudlo a film sa rozpadne ako mračno z prachu hlúpych dialógov, nelogickej brutality a lacných výbuchov, ktoré napokon ukončí svojím spevom rapper Ice-T.
HODNOTENIE: *****
ANDREA PUKOVÁ
HUDBA
Všetky cesty vedú cez Kysak
Chiki liki tu-a: Kysak. Agentúra Pohoda 2002
K prešovskej alternatívnej kapele Chiki liki tu-a bol osud prezlečený za veľké vydavateľstvá vždy neprajný. S odstupom času si však aj v kapele musia priznať, že vlastne mali šťastie - že si nikdy nemuseli „vlasy na blond prefarbiť“, ani hit urobiť a aj keď vychádzali len na kazetách v dychovkovom vydavateľstve, ľudia ich poznajú a majú radi. Z núdze sa pomaly stáva ozajstná cnosť, ovzdušie je pre kapely, ktoré vedia a chcú rozmýšľať aj samy, priaznivé. Preto konečne po siedmich rokoch môže vyjsť aj Chiki liki tu-a na cédečku, a to hneď dvoj.
Dva albumy, ktoré boli na kazetách podľa lídra kapely Martina Višňovského skôr prezentačnými materiálmi, vyšli na značke, za ktorou sa ukrývajú organizátori Pohody, a teda aj Michal Kaščák. Ten kapelu vytiahol aj ďalej než len do Kysaku, ako znie názov albumu.
Ak ste niekedy prestupovali na vlak v Kysaku a stihli ste si vychutnať absurdnú atmosféru dopravného uzla s jednou staničnou krčmou, kde muchy krúžia nad ‚parízerom‘ a inak už nič, len obrovské hory, bude vám tvorba Chiki liki tu-a blízka. Na prvé počutie tak trochu hysterická paródia na život, na druhé - pohľad do duše východniara a na tretie objavíte šikovných hudobníkov, skvelých pozorovateľov a invenčných ľudí, ktorí prebytok nápadov realizujú v ďalších formáciách (Dzigi Džabur and the Black Revolution, Antracit, Hudci prérie).
Nemusia byť všetky kapely vo farebných časopisoch a nemusia byť všetky také známe v okolitom zahraničí ako Chiki liki tu-a. Tí sa so svojím prístupom „Dobrý večer, Bukurešť!“ na pódiu v Budapešti nestratia.
HODNOTENIE: *****
DENISA VOLOŠČUKOVÁ
ČASOPIS
Príťažlivé stopy čestnej vášne
3/4 revue 13/2002, Atrakt Art - Združenie pre aktuálne umenie a kultúru, šéfredaktor Slávo Krekovič
Trištvrte revue pre umenie, kultúru a médiá už bude vychádzať len ako štvrťročník. Ministerstvo kultúry priškrtilo peniaze, takže jeho bankové konto vydáva „podobné zvuky ako japonská hudobníčka Sachiko M zo svojho vyprázdneného samplera“, ako hovorí úvodník.
Ale ak aj redakcia kňučí od hladu, Trištvrte revue vyzerá bohato, neskromne a hrdo. Prvé štvrťročné vydanie má sto strán, starostlivú grafiku a vlastnú tvár. Témy od radical jewish music cez búranie mýtov o bratislavskom Moste SNP, esemeskové umenie, rozhovor s celebritou európskeho podvratného komiksu, rozbor identity chatujúcich na internete, úvahu o ideológii mužských svalov v Conanovi Barbarovi až po preklad nemeckého článku o atópiách, miznutí miest (miest v zmysle miesto) a zrodení nepriestoru, v ktorom je les bez hmyzu, talianska ulička, saloon, irish pub, príjemná teplota a všade aj tichomorská palma. Témy Trištvrte revue sa vo svojej rozmanitosti zbiehajú do zaujímavej identity, zložitej a komplexnej, zvedavo oňuchávajúcej okolie. Niektoré úvahy urobia kus práce, snáď v tretej štvrtine sa náhle skončia, svoj problém už nevládzu doskúmať. Ale všetko sú to príťažlivé stopy čestnej vášne „tých, čo chcú prežiť a aspoň trochu porozumieť svetu“, ako sa tu píše v jednej recenzii o Chuckovi Palahniukovi.
Trištvrte revue definitívne stratila atribúty mladosti, ktorá sa teší zo slobody napísať hocičo. Zakuklené talenty vyleteli z kukiel a farebnými krídlami mávajú dospelé intošské motýle.
Jednu hviezdičku nechávam prázdnu za nesvojprávnu vetu: „Každý odborník potvrdí, že budova synagógy (bratislavskej - pozn. red.), za ktorou sa najviac banuje, nemala veľkú umeleckohistorickú hodnotu,“ v článku Urban story.
HODNOTENIE: *****
MARTA FRIŠOVÁ
