MARTIN FRONC, KDH: „Takéto vysoké dlhy neboli ani raz za celé štyri roky, čo sme oddlžovali. Mám preto isté pochybnosti, ako vznikli. Preto treba najprv preskúmať ich štruktúru. Ak ide o dlhy za prevádzku, za energie do 1. júla, keď školy prešli pod samosprávu, tak štát je povinný ich uhradiť. Musí hľadať peniaze.“
ERZSÉBETH DOLNÍKOVÁ, SMK: „Vždy sme boli za to, aby sa školy oddlžili. Nie som príliš šťastná, že vláda nemohla odsúhlasiť väčšiu sumu. Pokiaľ sa dostaneme do vlády alebo budeme mať možnosť to ovplyvňovať, budeme podporovať úplné oddlženie. Nie je možné, aby to samosprávy ťahali ďalej, musia začať s čistým účtom.“
JURAJ BARTA, DS: „Princípy prenosu kompetencií reformy verejnej správy hovoria, že majetok a financie musia prísť ruka v ruke a majetok musí byť čistý, bez dlhov. Keď sa to neoddlžilo teraz, bude sa to musieť v budúcnosti. Rozumiem ale tomu, že vláda chce dlhy najskôr definitívne vyčísliť.“
PETER PONICKÝ, SDĽ: „Doteraz bolo bežné, že sa faktúry za prvý polrok uhrádzali v druhom polroku a decembrové faktúry až z rozpočtu nasledujúceho kalendárneho roka.“ Podľa neho sa ukáže, že skutočný dlh nie je 430, ale len 200 miliónov korún, ktoré uhradí ešte táto vláda.
MILAN FTÁČNIK, SDA: „Tristo miliónov sú júnové faktúry, ktoré odmietla samospráva uhradiť s tým, že je to vec štátu, ktorý to mal urobiť z júlových peňazí. Tam treba hľadať dohodu exekutívy a samosprávy a riešenie, ktoré bude znamenať, že sa tieto dlhy uhradia. Túto dohodu nezvládol ani minister Ponický, ani ministerstvo vnútra a financií. Samospráva by sa mala určite podieľať na úhrade. Stotridsať miliónov sú dlhy, ktoré vznikli rôznou penalizáciou a podobne. Treba ich zaplatiť - jednoducho z nových peňazí.“ (mar, sita)
