Strana demokratickej ľavice oslavuje desiate výročie svojho pôsobenia na politickej scéne. Vznikla transformáciou z bývalej Komunistickej strany Slovenska. Prvým predsedom SDĽ bol až do apríla 1996 Peter Weiss. Muž, ktorý stál pri zrode strany je však dnes v nemilosti nového šefa Jozefa Migaša a jeho blízkych spolupracovníkov. Na otázky denníka SME odpovedá PETER WEISS, radový člen SDĽ.

Máte označenie otec-zakladateľ SDĽ. Aký význam má pre vás tento nepísaný titul ?

„Nepotrpím si na pridelené tituly. Jednoducho som rád, že som mohol byť pri tom. SDĽ som nezakladal sám. Ak by nevyhrala myšlienka SDĽ ako štandardnej strany opierajúcej sa o hodnoty Socialistickej internacionály, ale myšlienka zachovania starej KSS iba s kozmetickými úpravami, vývoj na Slovensku by bol býval ešte komplikovanejší. SDĽ – to bol významný vklad do budovania otvorenej občianskej spoločnosti na Slovensku.“

V KDH sa stále veľkej priazni teší Ján Čarnogurský. Mečiarov tieň zase prikrýva celé HZDS. Je pravda, že dnes je vplyv Petra Weissa na politiku SDĽ takmer minimálny?

„Pravda je, že som v konflikte s významnou časťou funkcionárskeho aktívu SDĽ, lebo mám iné predstavy o proreformnej ľavicovej politike, profesionálnych nárokoch na výkon politiky, príčinách poklesu preferencií atď. Preto som dnes radovým členom SDĽ. Napriek tomu, že som zo súčasných poslancov a ministrov získal pre SDĽ najviac hlasov. V októbrovom prieskume politických osobností, ktoré urobila agentúra Markant, respondenti na otázku, kto je najlepším politikom SDĽ, uviedli jednoznačne moje meno. A tí, ktorí by viedli SDĽ ešte jednoznačnejšie, radoví členovia, z ktorých mnohí v poslednom roku opustili rady SDĽ, dobre vedia, aký je názor verejnosti. A to je pre mňa dôležitejšie ako momentálne postavenie v straníckej hierarchii.“

Po voľbách v roku 1992 bola SDĽ druhým najsilnejším subjektom. Potom začala strácať popularitu a negatívny trend vyvrcholil v predčasných voľbách v roku 1994, keď SDĽ delili od vstupu do parlamentu desatiny percenta. Ktoré rozhodnutie z kľúčového obdobia rokov 1992-94 by ste už nezopakovali?

„SDĽ zaplatila daň za vnútropolitickú krízu, ktorú spôsobilo HZDS, ale aj za chyby, ktoré sme urobili pri formovaní a prezentovaní ľavicovej koalície, a dnes to už vieme, s nešťastným názvom Spoločná voľba. Rozhodnutie z 11. marca neľutujem, lebo bolo potrebné pokúsiť sa v zárodku zastaviť nezodpovednú, populistickú, voluntaristickú a autoritársku politiku Vladimíra Mečiara. Do konca života však budem ľutovať, že som uveril prieskumom volebných preferencií a trval na požiadavke predčasných volieb.“

SDĽ nikdy nezískala takú podporu vo verejnosti ako neľavicové strany. Dnes sa podporou verejnosti ľavicoví demokrati pohybujú tesne nad prahom zvoliteľnosti do parlamentu. Čo podľa vás najviac ovplyvňuje popularitu SDĽ okrem toho, čo hovoria všetky vládne strany, že platia daň za nepopulárne vládne opatrenia?

„Konštatovanie v otázke je vecne nesprávne. Ak vynecháme voľby v r. 1990, v ktorých ešte nekandidovala SDĽ, žiadna samostatná pravicová strana nezískala 14,7 %. SDK bola iba volebnou stranou za účasti členov SDSS a SZS. Iná vec je, že na Slovensku dominuje pravica. HZDS je pravicovým populistickým zoskupením, SNS je taktiež pravicovým zoskupením, Smer je v praktickej agende tiež skôr konzervatívnym subjektom. Stav, v ktorom sa nachádza ľavica, je preto naozaj znepokojujúci. Nie iba z pohľadu záujmov prívržencov ľavice, ale najmä z pohľadu záujmov Slovenska, ktoré potrebuje rovnovážnu a štandardnú politickú scénu.“

Prečo sa však stále SDĽ pohybuje v prieskumoch verejnej mienky v rozmedzí päť až sedem percent?

„Vnútri SDĽ sa o identifikovanie týchto príčin a vyvodenie záverov z nich viedol a potichu ďalej vedie tvrdý spor. O niektorých dali jasné výpovede aj zverejnené sociologické prieskumy. Hlavným problémom SDĽ podľa mňa je, že postupne čoraz viac zľavovala z nárokov na profesionalitu, politickú kultúru a prirodzenú autoritu vo výkone vrcholovej politiky a prestala si vážiť ľudí, ktorí boli schopní pre ňu získať najviac hlasov. Postupne stratila imidž modernej proreformnej strany. Ľudia si všimli, že vo vyjadreniach vrcholových politikov SDĽ je priveľa všelijakých zrniek múdrosti a málo pokory k zodpovednosti, ktorú si politika vyžaduje, priveľa urážania sa na politických partnerov a novinárov a málo sebareflexie. SDĽ sa nechala vtiahnuť do zbytočných konfliktov vo vládnej koalícii, ktoré doslova dráždia verejnosť, namiesto toho, aby si s programovo najbližšími koaličnými partnermi trpezlivo budovala spojenecké väzby potrebné na presadzovanie priorít svojej politiky.“

Je niečo, čo vás špeciálne mrzí, pokiaľ ide o obraz SDĽ vo verejnosti?

„Desiate výročie vzniku SDĽ je príležitosťou pripomenúť si, že SDĽ bola najsilnejšiou vtedy, keď stavala na odbornosť, slušnosť a korektnosť a predkladanie premyslených vecných protransformačných riešení a vystríhala sa všetkých prejavov populizmu, planého radikalizmu a neznášanlivosti. Najviac ma mrzí, že práve SDĽ, ktorá neorganizovala ani jednu vlnu privatizácie, sa vďaka chybám jednotlivcov dostala v očiach verejnosti do najsilnejších podozrení z klientelizmu. Pre ľavicovú stranu je smrteľne nebezpečné, ak si ľudia začnú myslieť, že jej predstaviteľom ide iba o funkcie a výhody, a nie o službu ľuďom a štátu.“

Už dnes je jasné, že prívrženci Jozefa Migaša nepodporia zmenu organizačného poriadku a žiadne platformy vnútri SDĽ nevzniknú. O čom svedčí tento odmietavý postoj k vzniku platforiem?

„Názor nemožno nikomu vziať. Odmietavý postoj k vzniku a zakotveniu existencie názorových platforiem do organizačného poriadku je čiastočne výsledkom predsudku z minulosti, že by to viedlo k rozdeleniu či rozbitiu strany, a čiastočne je za tým obava, že názor, ktorý je konkurenčný k ‘oficiálnemu‘ názoru, by sa takto mohol postupne stať väčšinovým. Podstata je však inde – či SDĽ nájde dostatok vôle na sebareflexiu a sily na nevyhnutné zmeny v záujme záchrany a posilnenia socialistickej resp. sociálnodemokratickej ľavice na Slovensku.“

Zostanete v SDĽ, ak sa po voľbách v roku 2002 dohodne predseda Migaš na koalícii s Ficovým Smerom a postmečiarovým HZDS?

„To ste až taký pesimista, že iná možnosť pre SDĽ a pre Slovensko nebude? Napr. koalícia postmečiarovského, k Európskej ľudovej strane sa hlásiaceho HZDS s SDKÚ a KDH?“

IGOR STUPŇAN