HELENOU FIBINGEROVOU a prvým v hode diskom IMRICHOM BUGÁROM.

Reagovali rôzne, verní svojej povahe – dnešná manažérka Českej atletiky, s. r. o., Helena Fibingerová akoby sa najradšej rozbehla do Bratislavy podniknúť všetky kroky na záchranu tartanu a tradície. Imrich Bugár, dnes významný funkcionár Dukly Praha, si neodpustil peknú, veselú príhodu na úvod. Bývalá skvelá bežkyňa, dnes rovnako úspešná trénerka Jarmila Kratochvílová hovorila veľmi citlivo a úprimne spomínala. Do jedného počuli o možnom rušení atletiky na bratislavskom Interi, a tým pádom i o zániku „péteesky“, prvý raz.

Trio má na slovenský míting vzácny názor. Svojím spôsobom na podujatí všetci začínali či odrážali sa k skvelým úspechom. Kratochvílová a Fibingerová sú dodnes rekordérkami mítingu.

HELENA FIBINGEROVÁ: „V Bratislave som si napísala zopár nádherných riadkov svojej atletickej histórie. Pre mňa boli bývalé podujatia, ktoré nasledovali tesne za sebou – P-T-S a Zlatá tretra Európy v Ostrave najväčším sviatkom.

Správou o možnom zbúraní atletickej dráhy a sektorov ste ma šokovali. Ak by som mala tú moc, išla by som rovno za prezidentom republiky. Aj ten váš je iste chápavý, slušný a súdny človek. Stratiť v hlavnom meste krajiny atletický štadión je proti zdravému rozumu, proti kultúre.

Poproste v mojom mene Fáju Mračnovú, Evu Šuranovú, moju veľkú kamarátku Aničku Chmelkovú, Joža Pribilinca, Joju Čerchlanovú, aby sa zomkli a zabránili takému barbarstvu. Trochu sme vám aj závideli, v dobrom. Štadión Interu má skvelú polohu, nie je ďaleko od stredu mesta, v blízkosti je správna budova vedenia slovenského športu. Náš Strahov je predsa len trochu odruky.

Bratislavský míting mal vždy úžasnú atmosféru, bolo plno. V Bratislave sa mi páčilo, aj keď som k vám chodila už ako manažérka českej atletiky. Z toho, čo sa, nedajbože, so štadiónom Interu stane, mi je úprimne smutno. Dovoľte mi apel na všetkých: Zabráňte tomu!“

JARMILA KRATOCHVÍLOVÁ: „Na Bratislavu mám prekrásne spomienky. Ľudské – stretávala som tam vždy dobrých priateľov. Športové – práve na tartane na Pasienkoch som si utvorila osobné rekordy na sto i dvesto metrov. Bolo to niekedy krásne spojenie. Tretra a ,péteeska‘, sviatok svetovej atletiky.

To, že atlétom berú také vzácne podujatie, je nepochopiteľné. Neviem opísať svoje pocity. Ak by sa to stalo, cítila by som, že strácam niečo veľmi vzácne. Do Bratislavy som totiž nechodila rada len súťažiť, chodím tam vždy rada. A, samozrejme, spája sa to s atletikou.“

IMRICH BUGÁR: „Na prvú ,péteesku‘ si spomínam ako dnes. Bolo to v roku 1971, bol som učňom v Slovnafte a už som hádzal diskom. Na preteky ma vybrali ako pomocníka pri diskárskom kruhu. Podal som náčinie Ludvíkovi Daňkovi, pre mňa to bolo naplnenie detského sna, vidieť ho tak zblízka. Veľký diskár a môj vzor mi povedal: Ďěkuji ti, ptáku. Potom ma už neoslovil inak ako pták.

Pre mňa bola ,péteeska‘ sviatkom, na ktorý sa musí ísť s úctou. Že je v ohrození, že majú zbúrať dráhu a sektory? Veď je to hlúposť a veľký krok späť. Pokiaľ si dobre pamätám, v Bratislave iný tartan a atletický štadión nie je. U nás na Dukle nebúrame, ale staviame ďalšiu dráhu, pravda, na našom štadióne nehrajú futbalisti. Ale myslím si, že by sa zmestili. Za mojich čias sme trénovali popri sebe. Dukla hrávala futbal európskej triedy, ja som sa stal majstrom sveta.“

FOTO –ARCHÍV