v namiesto toho, aby ich vzťahy smerovali k partnerstvu.

Podľa slov predsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivana Oravca „predloženie návrhu zákona o obchodných reťazcoch vychádza z podnetu našich členov, poľnohospodárskych a potravinárskych výrobcov a profesijných zväzov, ktorými reagovali na obchodné praktiky domáceho i medzinárodného obchodu. My v zásade nechceme obmedzovať obchodné reťazce, ale máme záujem na prechodný čas, teda, na dobu, pokiaľ Slovensko vstúpi do Európskej únie, stanoviť určité pravidlá, ktorými by sa čiastočne vyvážili vyjednávacie podmienky výrobcov potravín a obchodníkov“. To, že za zákonom o obchodných reťazcoch stojí lobistická skupiny niektorých domácich potravinárskych výrobcov, demaskuje už prvý paragraf, definujúci predmet úpravy. Zákon by chcel upravovať podmienky predaja tovarov v obchodných reťazcoch, spôsob poskytovania a zamedzenia zneužívania ekonomickej sily obchodníka, vedenie registra obchodných prevádzkarní a ich zriaďovanie a dozornú činnosť.

Problematický piaty paragraf

Dá sa povedať, že „srdcom“ takto navrhované zákona je jeho piaty paragraf, určujúci skladbu tovaru. Táto pasáž prakticky definuje, že o výbere niektorých tovarov v regáloch obchodu na Slovensku by mali rozhodovať štátni úradníci, ešte presnejšie tovary tej istej tovarovej skupiny by mali pochádzať minimálne od troch výrobcov, pričom primerané množstvo týchto tovarov musí byť vyrobených na Slovensku. Obchodníci by podľa dikcie návrhu nesmeli žiadať od výrobcu napríklad osobitné zľavy pri otváraní predajní či akciách pri príležitosti rôznych sviatkov. Nesmeli by si pýtať ani poplatky za špeciálne umiestnenie tovaru v predajni ani zalistovacie poplatky za zaradenie takých výrobkov do predaja, ktoré sú na trhu menej ako tri mesiace. Nemalou diskrimináciou obchodu by bolo zastavenie predaja výrobkov, označených obchodnou značkou veľko- či maloobchodu či ďalšie „perličky. „Neštandardné praktiky obchodných reťazcov majú negatívny vplyv na tvorbu zdrojov domácich výrobcov“, tvrdí za predkladateľov poslanec Vladimír Faič. Obchodníci sa búria a návrh zákona považujú za diskriminačný. „Prečo sa opäť hádžu všetky problémy na plecia obchodníkov? Neexistujú iné mechanizmy, ako zabraňovať nadmerným dovozom výrobkov? Treba to riešiť tým, že obchodníci budú tí zodpovední?“ kladie otázky prezident Zväzu obchodu SR Pavol Konštiak.

A treba povedať, že takéto otázky sú na mieste. Argument, že zákon nie je v rozpore s aproximáciou práva so štátmi EÚ, totiž neobstojí. Zákonodarstvo Európskej únie chráni svoju produkciu i trh totiž oveľa logickejšími a dôstojnejšími spôsobmi.

ČO JE ČO V OBCHODE

Často sa u laickej verejnosti, no i u začínajúcich obchodníkov, vedú diskusie o štruktúre a charaktere predajní maloobchodu a veľkoobchodu. Ako teda treba správne zaradiť a následne i označovať predajne.

V sieťach maloobchodu sa nachádzajú nasledovné typy predajní:

Hypermarkety - nad 3500 m2. Sú to samoobslužné predajne väčšinou na okraji miest so sortimentom, podobným obchodným domom Hypermarket je vlastne stredoeurópska rarita veľkosti obchodu. Je veľmi obľúbeným typom, obzvlášť ak je súčasťou veľkého nákupného a zábavného centra. Tam potom zákazníci môžu využiť i servisné služby a doplnkový predaj (kvetiny, vinotéka, zlatníctvo, trafika). Jeho rozloha je väčšinou väčšia než 3.000 m2 a môže dosahovať až 10.000 m2. Sortiment v takto veľkých predajniach má potom 25 až 60 tisíc položiek. V hypermarkete je dostatok priestoru pre spotrebný tovar, ktorý z celkového obratu obchodu činí až 30%.

Supermarkety - väčšie od 1001 do 3500 m2 a menšie od 401 do 1000 m2 sú samoobslužné predajne s prevahou potravinárskeho sortimentu. Supermarket je obdoba klasickej samoobsluhy. Zákazníci si tovar vyberajú sami do nákupných košíkov alebo vozíkov. Supermarket je rozlohou menší typ predajne, ktorý sa vďaka svojej veľkosti zmestí bližšie k centru mesta. Na jeho ploche sa väčšinou predáva obmedzený počet položiek: 5 až 12 tisíc.

Samoobsluhy sú samoobslužné predajne potravín

Pultové predajne potravín pôsobia často ako tzv. predajne so zmiešaným tovarom

Diskonty sú predajne potravín, fungujúce na tzv. diskontnom princípe - úzky sortiment, jednoduché zariadenie predajní, nízke ceny. Diskontná predajňa býva veľmi lacnou formou nákupu. Kultúra predaja tu nehrá veľkú rolu. Zákazníci si väčšinu tovaru vyberajú priamo z veľkobalení skôr ako z úhľadných regálov. Tiež počet položiek sortimentu nebýva príliš vysoký.

Kiosky sú pultové predajne s najmenšou predajnou plochou. Sortiment predstavuje predovšetkým tlač, nápoje, cukrovinky, tabakové výrobky.

Špecializované predajne potravín. Sem patria lahôdky, mäso-údeniny, káva-čaj, drogéria a ďalšie.

Obchodné domy sú poschodové predajne v centrách miest so širokým sortimentom, predovšetkým odevov, textilu, domácimi potrebami a potravinami, ktoré sú podľa sortimentných skupín rozdelené na pultové alebo samoobslužné oddelenia.

Nákupné strediská sú často viacposchodové obchody so sortimentom, podobným obchodným domom, ale s menšou predajnou plochou.

V segmente nepotravinárskeho obchodu možno evidovať nasledovné typy predajní:

• Hobbymarkety (dom, záhrada, dielňa)
• záhradné centrá
• nábytok
• podlahové krytiny
• textil a odevy
• domáce potreby
• elektro

a mnoho ďalších s rôznou predajnou plochou. Základné členenie je možné na samoobslužné a pultové predajne.

Slovenský veľkoobchod má stále bohaté členenie. Veľkoobchodné jednotky môžu byť členené na širokosortimentné a špecializované. Druhým kritériom je spôsob nákupu a platby. Medzi hlavné typy patria veľkoobchody s rozvozom a prevádzky cash and carry, kde sa vyžaduje platba v hotovosti (cash) a vlastný odvoz (carry).

Autor: ĽUBOMÍR DRAHOVSKÝAgentúra pre prieskum trhu TERNO Bratislava, spoločnosť AHOLD Česká republika