Vo Veľkej Británii dostávajú prídavky na deti plošne - dostáva ich teda aj kráľovná. FOTO - ARCHÍV TASR
ntovali, že štát si plošné prídavky dnes nemôže dovoliť.
Zástancovia zmeny zasa poukazovali na zlý demografický vývoj a nespravodlivosť dovtedajšieho systému - najviac naň doplácali rodiny so strednými príjmami, ktoré nemali na prídavky nárok. Argumentom bolo aj dodržanie Dohovoru OSN o právach dieťaťa, podľa ktorého všetky deti majú nárok na rovnaké práva.
Za zákon z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Petra Magvašiho z SDĽ v parlamente hlasovalo 93 poslancov, za boli predstavitelia zo všetkých politických klubov. Proti nebol nikto, len poslanci Tatár, Šebej, Langoš (nezávislí) a Pavelka z HZDS.
Téme prídavkov na deti sa venujú takmer všetky programy politických strán. Ich postoje sa v mnohom odlišujú. Názory nezávisia od toho, či je strana ľavicová, alebo pravicová. Napríklad SDKÚ je za zachovanie plošných príspevkov, kým OKS za ich zrušenie.
Väčšina strán však zdôrazňuje nutnosť orientovať sa skôr na daňové úľavy pre rodičov. Podporu štátu by dostali rodičia, ktorí sú zamestnaní a starajú sa o svoje deti, nie sociálne neprispôsobiví občania, ktorí „žijú“ z veľkého počtu detí.
VIERA TOMANOVÁ, Smer: „Z odborného hľadiska sa Smer prikláňa k tomu, že plošné vyplácanie nie je v tejto ekonomickej situácii celkom šťastné. Smer chce systém štátnej podpory zladiť a prídavky na deti budú dávkou štátnej sociálnej pomoci, ich vyplácanie by malo byť riešené v rámci sociálnej pomoci. Osobitným zákonom chceme riešiť aj podporu študujúcim deťom.“
MARCELA ŠIPOŠOVÁ, ANO: „Zatiaľ neplánujeme nijaké zmeny v tejto oblasti, mali by zostať zachované plošné prídavky.“
ANNA ZÁBORSKÁ, KDH: „Určite sú námietky proti plošným prídavkom - že štát na to nemá, že prídavky berú rodiny, ktoré sa o deti nestarajú. Principiálna vec je ale, že je to príspevok pre dieťa, má naň teda nárok každé dieťa bez ohľadu na to, z akej rodiny pochádza. Štát alebo obec môže na tieto peniaze siahnuť a účelovo ich prideliť dieťaťu, ak sa oň rodič nestará. Dôležitá je aj filozofia odpočítateľných položiek. Pri nízkych mzdách a vysokom počte nezamestnaných nie je tento systém zatiaľ vhodný. Dovtedy, kým nebude mať štát možnosť kompenzovať prídavok na dieťa formou odpočítateľnej položky, budeme za to, aby boli vyplácané plošne.“
PETER TATÁR, OKS: „Nahrádzame prídavky lepším systémom, ktorý je žičlivejší pre mladé rodiny. Zníži sa daňové zaťaženie, nižšie príjmové skupiny nebudú daň vôbec platiť. Chceme aj predĺžiť vyplácanie rodičovského príspevku (materskej) vo výške minimálnej mzdy až do šiesteho roku dieťaťa. Prerátali sme to na rôzne typy rodiny a vždy to vyjde viac. Naša náhrada je motivujúca a spravodlivá.“
ERIKA KVAPILOVÁ, SDA: „Sme za zachovanie plošného systému prídavkov. Je to príspevok štátu priamo deťom, nie rodičom. Je to klasická sociálnodemokratická agenda vo všetkých európskych krajinách. V Európskej únii sú len v troch alebo štyroch krajinách príjmovo odstupňované prídavky, a to v tých ‚najchudobnejších‘. Nie je to teda žiadna rozšafnosť štátu.“
Autor: mar
