
Carl Gustav Jung. FOTO - ARCHÍV
Meno švajčiarskeho psychológa a psychiatra Carla Gustava Junga (1875-1961) sa u nás až do roku 1989 „nenosilo“. Nepomohlo mu ani to, že tento žiak, najskôr obdivovateľ a pokračovateľ Sigmunda Freuda, neskôr odporca jeho klasickej psychoanalýzy, bol a je pokladaný za jedného z najväčších mysliteľov minulého storočia.
Ponovembrová zmena pomerov celkom zákonite priniesla vlnu záujmu o jeho dielo nielen v radoch odborníkov, ale aj u relatívne širšej verejnosti, ktorá postupne mala k dispozícii aj pomerne rozsiahlu knižnú ponuku. Nastal boom Junga, vedca, ktorý imponoval najmä teóriou kolektívneho nevedomia - oblasťou myšlienok spoločných ľuďom všetkých kultúr a vo všetkých dobách. Vychádzali publikácie o archetypoch (ktorými nazýval obsahy tohto kolektívneho nevedomia), ale aj iná literatúra, životopisy, korešpondencie, spomienky.
Nielen „niečo z Junga“
Výnimočné postavenie vo vydávaní diel Carla Gustava Junga má však už šesť rokov brnianske Nakladatelství Tomáše Janečka, ktoré sa rozhodlo vydať deväťzväzkový výber z jeho diela, prevzatý zo švajčiarskeho vydavateľstva Walter. Prečo si švajčiarsky vydavateľ vybral práve jeho? „Na rozdiel od iných nakladateľov sme chceli vydávať Jungovo dielo a nie len ‘niečo z Junga‘. To bol, myslím, rozhodujúci argument,“ myslí si Tomáš Janeček.
Prvý diel výberu vydal Janeček v roku 1996, zatiaľ vyšlo šesť zväzkov. „Na prvé stretnutie s Jungom si už nepamätám, ale bližšie som sa s ním začal zoznamovať na začiatku osemdesiatych rokov vďaka svojmu záujmu o moderný západný hermetizmus a psychológiu hermetizmu. Z jeho rozsiahleho diela sú mi najbližšie práce o psychológii náboženstva a vlastná psychológia archetypov. Po novembri 1989 sme, samozrejme, mali k dispozícii len zopár samizdatových prekladov. Museli sme začať s niečím, čo budeme vôbec schopní zvládnuť technicky a finančne.“
Trinásťtisíc strán
Vydávanie je rozdelené na deväť rokov, no Janeček má už teraz ďalšie plány. „V súčasnosti pracujem na opravenom vydaní výberu v brožovanej podobe, mohlo by sa objaviť na pultoch tak za štyri roky.“
Celé Jungovo dielo predstavuje dvadsať zväzkov Zobraných spisov s asi 13-tisíc stranami. „V tomto roku vydáme prvý zväzok Zobraných spisov: Aión,“ akoby chcel naznačiť svoje ambície. „Na Jungovi môžem pracovať stále, do penzie mám čo robiť, teda ak neskrachujem.“ Janeček totiž realizuje svoj projekt bez finančnej podpory štátu či grantov. A tak na otázku, čo je jeho najväčším vydavateľským problémom, odpovedá lapidárne: „Peniaze, peniaze a zase peniaze. Samozrejme, okrem únavy, únavy a únavy.“ Ako je teda pri náklade okolo tritisíc kusov projekt finančne zabezpečený?
„Nijako. V uplynulých rokoch som predal dom, zadlžil som sa. Jeden zväzok výberu pripravujeme približne rok. Ak vydáme dva zväzky za rok, nepredáme ich. A pokiaľ ide o nejaké tie podpory, úprimne povedané, už ma nebaví presviedčať ministerských úradníkov o zmysluplnosti našej práce, keď sústavným výsledkom týchto snáh sú len oxeroxované zamietnutia, ktoré sa ani nikto neobťažuje podpísať. Pripúšťam však, že je to moja chyba. Našťastie, mám niekoľko priateľov ochotných pomôcť v núdzi.“
Netúži po monopole
Skutočnosť, že o Jungovi vychádza čoraz viac kníh, vníma Janeček svojsky: „Koho by nelákalo mať na niečo monopol. Časom však zistíte, že to je na nič. Celá práca stráca bez konkurencie zmysel. Chýba motivácia. Po šiestich rokoch mám občas všetkého plné zuby. Rovnaké kritiky, rovnakí recenzenti, rovnaké výhrady, rovnaké pochvaly. Niekedy mám chuť vložiť do textu nejaký vulgarizmus a počkať si, či si to niekto vôbec všimne. A to, prosím, žiadny monopol nemám.“
Kým na Slovensku je o knihy švajčiarskeho psychomága u cieľovej skupiny čitateľov (Janeček: „Okrem študentov, psychológov a psychiatrov ju tvoria najrôznejší ‘bádatelia v tajomne‘ a ‘šíritelia dobra‘. Ľuďom do tridsiatky Jungovo dielo väčšinou nič nehovorí. Skúsenosti praktického života sú dobrou prípravou.“) stále záujem, on je o českom trhu skeptickejší. „Jungov boom je dávno za nami, predaj poklesol oproti roku 1996 o päťdesiat percent. Časy, keď sa to v Čechách archetypmi len hemžilo, počínajúc Hradom a parlamentom a končiac prihlúplymi programami v televízii, sú už za nami. Aspoň dúfam.“
Napriek tomu zaberá Jung v jeho edičnej činnosti zásadné miesto. „Nie som psychológ ani psychiater, ale ako špecializovaný nakladateľ si môžem dovoliť ten luxus a súčasne musím všetky vydávané knihy poznať,“ hovorí Tomáš Janeček. „Môžem ovplyvniť výber autorov a titulov, prekladateľov, korektorov. Samozrejme, potom tiež nesiem plnú zodpovednosť za to, ako české vydanie toho-ktorého diela dopadne. V istom zmysle neviem, čo je to práca. Knihy sa stali súčasťou môjho života v dobrom i v zlom.“
ALEXANDER BALOGH