Tri týždne pred inváziou, 29. júl 1968. Československá delegácia na čele s Dubčekom sa stretla s vtedajším vládcom Sovietskeho zväzu Leonidom Brežnevom v Čiernej nad Tisou. Dubček vtedy ešte Brežnevovi dôveroval a veril, že ho presvedčil o svojej oddanosti komunistickým ideám. 21. augusta, keď do Československa vtrhli armády Varšavskej zmluvy sa ukázalo, ako veľmi sa Dubček mýlil vo svojom odhade politiky Sovietskeho zväzu. Na snímke v popredí druhý sprava prezident ČSSR Ludvík Svoboda, vedľa neho Alexander Dubček, Oldřich Černík a Josef Smrkovský. FOTO - ARCHÍV TASR
„Dňa 21. augusta 1968 nadránom ma v Bratislave prebudili lietadlá. Potom zazvonil telefón. Volal môj žilinský spolužiak a kamarát, akademický maliar Miro Cipár. ‘Sme obsadení,‘ telefonoval. Nemusel mi vysvetľovať kým,“ spomínal v SME na okupáciu spisovateľ Ľubomír Feldek.
„So ženou sme sa vybrali do ulíc a tam sme robili to, čo všetci ostatní. Chodili sme od džípu k džípu a od tanku k tanku a presviedčali sme vojakov ‘bratských‘ armád, že sa stali obeťou podvodu – akoby niečo záviselo od toho, či ich presvedčíme. Akémusi dôstojníkovi ušli nervy a dal rozkaz strieľať na vežu kostola u milosrdných bratov na Námestí SNP. Streľba na kostol nestála život nikoho, zato onedlho sa ozvala od univerzity. Aj na Námestí SNP sme ju dobre počuli. Vzápätí zo Štúrovej ulice pribiehali vydesení ľudia a kričali, že tam Rusi zabili študentku. Vraj stratili nervy, keď im pár mladíkov rozkývalo džíp. Študentka sa volala Danka Košanová. Ona sama neurobila nič také, prečo by mali strácať nervy. Iba vraj stála na univerzitných schodoch a nechápavo sa na nich dívala tak ako všade všetci. Na jej mieste mohol byť ktokoľvek iný. Zomrela za všetkých. Zabili ju pre výstrahu. O pár hodín – alebo to bolo možno až na druhý deň, tie dni sa mi dnes už zlievajú – zabili pri hlavnej pošte študenta Petra Legnera. Ľudia umierali aj v iných mestách,“ hovorí Feldek.
Vojská Varšavskej zmluvy, ktoré na Slovensko vstúpili pred 34 rokmi, mali potlačiť reformné snahy vtedajšej komunistickej garnitúry na čele s Alexandrom Dubčekom, známe ako Pražská jar. Podľa údajov českého Úradu pre dokumentáciu a vyšetrovanie zločinov komunizmu zahynulo v dôsledku invázie v ČSSR v prvých týždňoch asi 80 ľudí a 280 bolo ťažko zranených. Sovietske vojská zostali v Československu viac ako 20 rokov.
Dnes si veľa ľudí myslí, že udalosti roku 1968 neboli ničím iným než rozporom vnútri KSČ. Prieskumy medzi mladými ľuďmi vo veku od 14 do 18 rokov spred dvoch rokov dokumentovali, že pre 43 percent z nich august 1968 neznamená nič a každý štvrtý ani nevedel, že sa vtedy odohrala nejaká historicky významná udalosť.
Na Dubčeka, ako predstaviteľa Pražskej jari, je však podľa prieskumov hrdých 36 percent ľudí na Slovensku. Až za ním sa umiestnili Milan Rastislav Štefánik a Ľudovít Štúr. Vyplýva to z údajov Inštitútu pre verejné otázky z roku 1997.
(edi)
