FOTO – ARCHÍV
celé prázdniny, lebo cez školský rok zatvárajú skoro a s malou sa sem nestihnem ani dopraviť. Teraz si to vychutnávame,“ povedala nám.
Za šesťtisíc nikto robiť nechce
Odpoveď mladej mamičky skrýva v sebe viac otázok, na ktoré SME odpovedala vedúca knižnice Eva Kořínková. „Otváracie hodiny sme boli nútení zmeniť z finančných dôvodov. Nástupný plat mladých odborníkov u nás je menej než šesťtisíc korún, čo spôsobuje veľký nedostatok pracovníkov a aj ich veľkú fluktuáciu - rok u nás využijú na hľadanie dobre plateného miesta, napríklad v bankovníctve.“
Na vysokoškolsky vzdelaných knihovedcov mnohé knižnice ani nepomyslia. „Absolventi knihovníctva veľmi dobre ovládajú dva svetové jazyky a informatiku. Vďaka tomu si bez problémov nájdu inú, i dvakrát lepšie platenú prácu, ako v knižnici,“ potvrdili nám v Slovenskej asociácii knižníc.
Fondy dopĺňajú aj sponzori
„Čo sa týka knižničného fondu, obsahuje samozrejme tak klasické rozprávky ako nové disneyovky. Žiaľbohu, sme celkom závislí od sponzorov a knižných darov, takže nás každá knižka poteší. Deti, najmä tie mladšie, sú veľmi ovplyvnené ‘farebnou‘ agresívnou produkciou televízií, nuž sa automaticky poberajú k tomu, čo sa na ňu najviac podobá. Ale môžem povedať, že máme kompletne zastúpený Zlatý fond slovenskej literatúry pre deti a snažíme sa stále dopĺňať knižky, ktoré do neho patria, lebo je o ne veľký záujem. Sme radi, že náš najväčší sponzor chodí neustále sledovať požičiavanosť všetkých knižiek, pričom tie najpožičiavanejšie potom znovu vydáva alebo nám dopĺňa fondy,“ hovorí Kořínková.
Na ďalšie detaily o plánovaní akcií, financiách a podobne sme sa opýtali A. Moncolovej, zástupkyne riaditeľa a vedúcej oddelenia knižničných služieb. Podľa nej sa v slovenských knižniciach vlastne nedá posúvať vpred, k väčším fondom, informatizácii či rýchlejším medziknižničným službám. Vďaka tarifným platom knižnice nezaplatia žiadneho informatika, nedostanú slušnú výbavu a neudržia novovyškolených knihárov.
Na letné akcie niet ľudí
Čo sa týka akcií knižníc, tie sa cez prázdniny nedajú organizovať pre nedostatok personálu. Cez školský rok sa knižnice snažia pozývať školy na oboznamovacie stretnutia aj s videom, autogramiády so spisovateľmi a ilustrátormi. Školy však majú stále menší záujem. „Keďže návšteva knižnice už nie je pre učiteľov povinná, zdá sa, že si čas na ňu ani nechcú nájsť. Je predsa jednoduchšie sťažovať sa, že deti nečítajú, než priviesť ich cez mesto do knižnice. Faktom je, že po každej takejto návšteve sa deti prídu zapísať o pár dní celkom samy. Žiaľbohu, v príspevkovej organizácii sa finančná situácia vôbec nemení, bez ohľadu na počet novozískaných čitateľov,“ hovorí Moncolová.
Výpožičné poplatky sa už zrušili vo väčšine knižníc, takže ani počet požičaných kníh knižniciam nezaručí viac peňazí.
Počty mladých čitateľov klesajú
Počty čitateľov sa udržiavajú v podstate na rovnakej úrovni, nezvyšujú sa. U mládeže mierne klesajú. Čitatelia, pôvodne prichádzajúci aj kvôli náučnej literatúre, prestávajú chodiť, lebo nová väzba zastaranej vedeckej publikácii nepomôže. Oddelenia náučnej literatúry tak pre nedostatok peňazí prichádzajú o čitateľov. Vyprázdňujú sa aj oddelenia detektívok, zdá sa, že pôvodní čitatelia tohto odvetvia „ľahšej“ literatúry sa vrhli na knižnú verziu telenoviel alebo horory, v mladšej kategórii na ružové knižky pre dievčatá a dobrodružnú literatúru plnú zbraní pre chlapcov. Pani Dostáliková z oddelenia beletrie na Laurinskej ulici v Bratislave však dúfa, že je to len prechodný jav, ktorým sa asi musí prejsť.
BARBORA VAJNEROVÁ
