Nedá sa povedať, že by sa naše knižnice podobali ako vajce vajcu. Nie je málo tých, čo sa snažia rozšíriť svoje možnosti a prilákať čitateľov. V snahe poslúžiť ľuďom čo najlepšie knižnice spolupracujú - bežne funguje medziknižničný výpožičkový systém.
Ak napríklad v Gemerskej knižnici v Rožňave žiadate knihu, ktorú nemajú, vypíšete si žiadanku, oni oslovia knižnicu, ktorá ju vo svojom fonde má, a potom vám pošlú sms-ku, aby ste si po knihu prišli. Knižnica už dva roky usporadúva aj akciu "Keď ťa kopne múza" pre okoloidúcich. Každý, kto chce, môže priniesť svoje literárne dielo. Večer potom pracovníci knižnice z prinesených príspevkov zostavia zborník.
Aj napriek viacerým nápaditým nadšencom, slovenské knižnice ako celok sa boria s mnohými problémami a ich kvalita sa zhoršuje. Pre nedostatok peňazí majú málo profesionálov, stenčuje sa im knižničný fond a nie sú otvorené tak, ako chcú klienti - teda popoludní a cez víkendy. Medzinárodná organizácia knižničných spolkov a združení IFLA odporúča ako ročný prírastok 25 nových kníh na sto obyvateľov. U nás je to len 7,22 zväzku.
Hoci členské je veľmi nízke, len 50 až 80 korún za rok, a výpožičné za knihu sa už takmer nikde neplatí, ľudia nie sú s vybavením knižníc spokojní. Novinky do nich neprichádzajú tak rýchlo, ako by chceli, a väčšina knižníc stále nie je napojená na internet. Počítačmi, prístupnými verejnosti, bolo v roku 2000 vybavených len asi 0,5 percenta verejných knižníc. Ešte horšie sú na tom školské knižnice - hoci ich je takmer 4300, nájdete v nich len 40 počítačov pripojených na internet.
Čo robia knižnice, aby pritiahli klientov a zlepšili svoju finančnú situáciu? Kedy by človek mal začať chodiť do knižnice? Ako fungujú knižnice vo svete?
Dozviete sa v utorok v prílohe Škola a rodina denníka SME