Na príprave tohto čísla spolupracovali: Jana Beňová, Kamila Krkošová a Filip Vančo.
Možno špekulovať, či netradičná tiráž tejto revue je súčasťou imidžu výnimočnosti v ponuke našich kultúrnych časopisov, alebo vlastne jeho zdrojom a nevyhnutnou podmienkou. Asi platí oboje. Parku dominujú rozhovory - s Eugenom Gindlom (Ale v ten večer sme signál nechytili), Jiřím Oličom (Najít sever, a zvolna k severu) či Florianom Ladstätterom (Len ja a moja umelá hmota), ktoré korunujú tri dialógy vždy dvoch iných o neprítomnom treťom zo zostavy Marek Piaček, Daniel Matej a Peter Zagar. Je fajn, že ich autenticita nedominuje nad obsahom a výslednou formou, ako sa to v minulosti občas prihodilo.
Pôvodnú literárnu tvorbu zastupuje poviedka Jany Beňovej Ja budem tvoj Stewie Wonder („Chudák Stewie Wonder nevedel, že najúspešnejší koncert v Bratislave by mal vtedy, ak by dve hodiny spieval dookola Adžesko“), Brazílsky denník Michala Alexejenka, päť básní z knihy 22 básní Ivana Štrpku („A zase bez koňa, bez brnenia kráčam / hlbokým lesom plným mihotavej zelene / a neurčito vyzývavých cestičiek, strácajúcich sa / tam, kam bez stopy mizne všetok náš / vybájený čas“) či poviedka, a spomienka, Miroslava Čárskeho Až kým nezomrie otec - kráľ.
Výtvarno, okrem skvelej vizáže revue, zastupuje aj tvorba Marka Blaža a hudbu zasa rozhovor s Tomášom Ďurovkom zo skupiny Med.
