„Dlouho už naživu nebudeme, řekne bez úvodu generál, jako by vyslovil konečný závěr nějaké mlčenlivé debaty.“ Je to v istom zmysle naozaj mlčanlivá debata dvoch absolventov viedenskej vojenskej školy. „A já jsem na tebe počkal, protože jsem nemohl jinak. A oba jsme vědeli, že se ještě jednou setkáme a potom nastane konec.“ Stretnutie, odohrávajúce sa niekedy v polovici minulého storočia, no v akoby zakonzervovanej aristokratickej rakúsko-uhorskej atmosfére, postupne odkrýva dramatický príbeh vášne a zrady. Klasický príbeh manželského trojuholníka spred niekoľkých desaťročí sa mal práve teraz dopovedať. Už bez dávno mŕtvej Kristiny, už bez emócií, vyprchaných vyše štyridsaťročnou odlukou bývalých najlepších priateľov. Ich osudový príbeh vyrozprával Márai strhujúcim spôsobom, kde sústredil „to najlepšie, čo kedy zo seba vydala stredoeurópska kultúra“.
Košický rodák Márai (1900 – 1989) je jej neodmysliteľnou súčasťou, hoci my sa s jeho rozsiahlym dielom, ktoré ho radí k špičkám maďarskej i európskej literatúry, zoznamujeme so zvláštnymi rozpakmi. Iste, do roku 1989 sa v komunistickom bloku nevydávalo, Márai ako nepriateľ totalitných režimov, liberálny svetoobčan a zástanca občianskej spoločnosti (a po vojne navyše emigrant) bol nielen nežiaduci, ale aj sám podmienil vydávanie svojich kníh v Maďarsku odchodom sovietskych vojsk a zavedením slobodných demokratických volieb. Čo sme však z neho stihli spoznať odvtedy, je žalostne málo. Snáď zaberie aspoň to, že už pár rokov ho velebí Európa i svet a Miloš Forman sa chystá práve podľa tejto novely nakrútiť film.
HODNOTENIE: *****
