o kabinetu, ktorý ešte pred príchodom „veľkej vody“ odsúhlasil 500 miliónov forintov na záchranné práce. „Tieto peniaze budú použité na prípravu, na posilňovanie hrádzí a vytvorenie mobilných zátarasov, na financovanie nasadenia armády a bezpečnostných zložiek,“ povedal včera pre súkromnú televíziu vedúci kabinetu, minister bez portefeuille, Elemér Kiss.
Podľa jeho slov sa vláda stotožnila s názorom rezortu životného prostredia, podľa ktorého „záchranné práce nemajú finančný limit“. Ministerka životného prostredia a vodohospodárstva Mária Kóródiová považuje štvrtkové rozhodnutie vlády za technický krok, po ktorom „bude jasné, ako a z čoho máme záchranné práce financovať“. Na odstraňovanie škôd sa zameria kabinet po tom, ako povodňová vlna opustí Maďarsko. Vodohospodári a hydrológovia predpokladajú, že to bude koncom augusta.
„Maďarsko sa naučilo žiť s povodňami vďaka dvojročným problémom s Tisou. Okrem škôd, ktoré dva roky za sebou prichádzajúca povodňová vlna priniesla, sme si vyskúšali snáď všetko a presne sme vedeli, že povodňovú vlnu máme očakávať aj na Dunaji,“ povedal József Várady, technický šéf Úradu pre katastrofy. Podľa predpokladu Úradu bude nutné postupne evakuovať asi 1300 občanov z úseku Nagybajcs - Budapešť najmä z domov, ktoré sú postavené v nechránených územiach. „Problémy budú mať majitelia ináč lukratívnych nábrežných stavieb, na ktoré dostali stavebné povolenie bez alebo napriek vyjadreniam vodohospodárskych úradov,“ povedal Várady. Ide najmä o domy v rekreačnej oblasti dunajskej zákruty a v Szentendre nad Budapešťou. Budapešť samotná je mimo väčšieho nebezpečenstva vďaka tomu, že v druhej polovici 19. storočia bolo mesto - najmä peštianska rovinatá časť - postavené 10 - 11 metrov nad hladinou Dunaja. Problematické sú severné a južné časti mesta na rovinách, kde už včera pokračovala evakuácia najviac ohrozených častí.
Slovenská vláda má v rozpočte na riešenie katastrof 90 miliónov korún, všetky ostatné náklady na záchranné práce i na odstraňovanie škôd bude musieť riešiť kabinet osve. Vodohospodárske zásahy, ktoré vyplývajú z koncepcie z roku 2000, sú financované sčasti z fondov EÚ, sčasti z vlastných zdrojov vodohospodárov a sčasti vládou. V tomto roku zatiaľ meškajú na tieto účely peniaze od vlády v objeme asi 800 miliónov korún. „Vodohospodárska koncepcia je podľa môjho názoru dobrá, splniteľná a je schopná riešiť veľké množstvo problémov,“ povedal denníku SME minister Pavel Koncoš.
ATTILA LOVÁSZ
