Egyptológ Dušan Magdolen.
A s tým spojil ešte čosi ďalšie. Chuť dokázať, že aj na Slovensku môže existovať egyptológia ako samostatný vedecký odbor. Hoci v súčasnosti sa jej u nás venuje iba on a jeho kolega Jozef Hudec.
Na jednej strane je síce iste zaujímavé a lákavé zakladať celú jednu vedeckú oblasť takpovediac na zelenej lúke, na druhej to však znamená aj množstvo povinností, ktoré vás zrejme odvádzajú od vlastného vedeckého výskumu. Jednoducho preto, že ich nemá kto za vás urobiť. Od najrozličnejších organizátorských činností až napríklad po popularizáciu egyptológie v médiách.
Určite, ale ja som dobre vedel, do čoho idem. Študoval som v Prahe, kde je egyptológia skutočne na svetovej úrovni. Že by som tam však zostal, som nikdy vážnejšie neuvažoval. Keď som bol totiž ešte v Bratislave na filozofickej fakulte ako poslucháč všeobecnej histórie, a popritom sa už zaujímal o egyptológiu, v odborných otázkach som sa nemal na koho obrátiť. A tak to chcem zmeniť. Rovnako chceme s mojím kolegom dokázať, že aj na Slovensku záujem o starý Egypt existoval, existuje a že aj po tejto stránke máme svetu čo ponúknuť.
Výsledkom toho je aj výstava Cesty k Nílu, ktorú ste s Jozefom Hudecom pripravili pre bratislavské Mestské múzeum. Lenže – prečo vlastne by sme mali viac spoznávať starý Egypt, ktorý skončil svoju existenciu takmer pred dvoma tisícročiami?
Napríklad preto, lebo mnohé jeho poznatky a hodnoty sú stále súčasťou aj našich dejín. Je pravda, že Egypt sa nenachádza v Európe, ale európska civilizácia sa naozaj nezačína antikou. Staroveké Grécko a Rím čerpali v mnohom práve z odkazu Egypta, ďalej ho rozvíjali, a tak by bolo azda dobré spoznať, prečo. Široká verejnosť si myslí, že čím ďalej ideme do minulosti, tým boli ľudia akoby menej inteligentní, takže nemôžu byť pre nás, súčasníkov, ničím zaujímaví. Lenže práve starý Egypt veľmi jasne ukazuje, že to tak nie je. Stačí iba o čosi viac spoznať jeho kultúru, myslenie, aby sme zistili, že tam žili rovnako inteligentní ľudia ako sme my. Iste, charakter spoločnosti bol iný, a to následne podmieňovalo spôsob ich života. No trápili ich rovnaké starosti a mali rovnaké radosti ako my dnes. S rodinou, láskou, s deťmi, s tým, čo je v živote dôležité, a čo nie.
Starý Egypt bol civilizáciou, ktorá trvala vyše troch tisícročí. Pre nás takmer nepredstaviteľné číslo. Ako sa im to podarilo?
Nad tým už uvažovali mnohí a definitívna odpoveď stále neexistuje. Veľkú úlohu zohrali určite napríklad prírodné podmienky. Egypt nebol – na rozdiel od civilizácií Blízkeho východu – tak ľahko prístupný. Púšte a more sa nijakému vojsku neprekonávajú ľahko. Hoci, samozrejme, boli krátke obdobia, keď sa aj Egypt nachádzal pod cudzou nadvládou. Pripočítať treba tiež charakter jeho kultúry, ktorá mala stabilný a zároveň veľmi stmeľujúci charakter postavený na tradíciách. Čo síce neznamená, že by v nej neprebiehali zmeny – ale ,,nové“ obvykle nijako nepotláčalo,,staré“. Príkladom môžu byť predstavy o stvorení sveta. Takmer každý významnejší chrám v Egypte mal vlastné stvoriteľské božstvo, výklad vzniku sveta. Všetky však existovali pokojne vedľa seba a nevznikali medzi nimi konflikty.
Vráťme sa ešte k vášmu štúdiu egyptológie. Dá sa vôbec za niekoľko rokov zvládnuť nielen samotný historický kontext tejto dávnej krajiny, ale aj jej zložité písmo tak, že existujúce texty viete prečítať i napísať?
Ale áno, dá. Egyptské písmo však prešlo viacerými vývojovými fázami, a ja sa preto orientujem iba na druhé a tretie tisícročie pred naším letopočtom. Využívam tak znalosti klasickej egyptčiny, neoegyptčiny a hieroglyfického písma. Samozrejme, podmienkou štúdia je trpezlivosť a vytrvalosť. V Prahe som takmer nepoznal voľné dni, víkend.
Boli aj chvíle, keď ste si povedali koniec, načo mi to všetko je?
To zasa nie. Vedel som, do čoho idem. Pretože dnes, keď sa v niečom chcete priblížiť svetovému štandardu, iná cesta nie je možná. A potom, keď som prišiel do Prahy, cítil som sa, akoby som vstúpil do raja. Bol som obklopený odbornou literatúrou, osobnosťami s bohatými skúsenosťami, výbornými možnosťami na prácu. Práve preto som po návrate do Bratislavy založil s Jozefom Hudecom nadáciu Aigyptos, pomocou ktorej by sme chceli aspoň trochu podobné podmienky vytvárať aj u nás. A musím povedať, že keď sme sa obrátili na renomované zahraničné egyptologické ústavy so žiadosťou o literatúru, vyšli nám veľmi ochotne v ústrety. Z medzinárodnej egyptologickej asociácie sme dokonca – ako jediná nadácia v Európe – získali finančnú dotáciu. Máme aj podporu ministerstva školstva, ktoré nám zatiaľ vždy prispelo. A len dúfam, že raz sa o našu nadáciu začnú zaujímať aj slovenskí podnikatelia.
Aký by to bol egyptológ, ktorý by sa nedostal priamo do Egypta. Koľkokrát sa to už podarilo vám?
Pokiaľ ide o výskum, dva razy. Prvý raz išlo o výskum nedokončenej pyramídy faraóna Neferefrea z piatej dynastie a hrobky vezíra Kara zo šiestej dynastie, teda z obdobia Starej ríše. Druhý raz to bol znovu výskum spomínanej hrobky a okrem toho šachtového hrobu z prvého tisícročia pred naším letopočtom. Mimochodom, hrobka bola objavená s kompletnou – nevykradnutou – pohrebnou výbavou a ja som sa tam zúčastnil epigrafických prác. Na špeciálne priesvitné fólie sme obkresľovali reliéfnu a textovú výzdobu pohrebnej komory a sarkofágu. To všetko v hĺbke dvadsaťpäť metrov a v náročných teplotných podmienkach.
Čaká vás Egypt aj tento rok?
Až na budúci. S českým kolegom Krejčím sa pripravujeme na výskum slnečných chrámov. Vieme, že Egypťania ich v piatej dynastii postavili šesť, a keďže zatiaľ boli objavené iba dva, budeme pátrať po ostatných.
Starý Egypt skúma veda už pomaly dve storočia. Vieme čítať jeho texty, na svetlo sa znovu dostali dávno zabudnuté chrámy, stovky a tisíce hrobov a hrobiek, najrozličnejších predmetov. Dá sa ešte niečo podstatné objaviť?
To, čo vieme doteraz, je iba špička ľadovca. Iste, poznatkov už máme toľko, že ich jeden človek dávno neobsiahne. A ďalšie stále pribúdajú. Mnohé staršie však práve teraz prechádzajú kritickým prehodnocovaním. Do výskumu sa navyše zapájajú napríklad paleobiológovia, lekári, geofyzici. Pritom si treba uvedomiť, že aj tak nie je celkom jasné, ako sa stavali pyramídy, keďže o tom neexistujú nijaké písomné doklady. Veľmi málo vieme aj o tzv. prechodných obdobiach medzi jednotlivými ríšami. A tak by som mohol pokračovať.
Na čo sa dnes vo výskume starého Egypta kladie zvláštny dôraz?
Na oblasť egyptskej delty. Tam sú totiž pamiatky veľmi ohrozené dôsledkami modernej doby, ako je industrializácia či urbanizácia. Keď sa pozriete na mapu, o aké obrovské územie ide, dá sa pochopiť, že egyptská pamiatková správa uvažuje dokonca o dočasnom zmrazení všetkých výskumov na juh od Káhiry.
Existuje nejaký objav, ktorý egyptológov v poslednom čase viac zaujal?
Napríklad českí kolegovia našli práve múmiu ženy, ktorá zrejme zomrela na rakovinu. Ak to bude pravda, posúva to existenciu tejto choroby dosť ďaleko do minulosti.
Egyptológia je seriózna veda. Ako sa však pozeráte na jej menej vážne nevlastné sestry, ako sú napríklad staroegyptské snáre, knihy o odhalených tajomstvách pyramíd či ich liečivých možnostiach?
Keď mám povedať pravdu, egyptológii to prináša osoh i starosti. Na jednej strane sa totiž starý Egypt aj takto dostáva do povedomia širokej verejnosti, prispieva to k jeho popularite. Na druhej strane však mnoho týchto názorov nemá s vedou nič spoločné a patria skôr do ríše fantázie či zbožných želaní. Keď však napríklad niektorí ľudia veria, že pobyt pod špeciálnou pyramídou im zdravotne pomôže, prečo im túto vieru brať? Z hľadiska vedy síce nepoznám argumenty, že by práve pyramídy mohli liečiť, brúsiť žiletky či konzervovať potraviny, ale opakujem, ak v to niekto verí…
Už sme spomínali, že na Slovensku ste zatiaľ iba dvaja egyptológovia. Črtajú sa už nejakí noví kolegovia?
Zatiaľ iba dúfame, že raz budú. V Prahe teraz končila jedna študentka zo Slovenska egyptológiu s kombináciou klasická archeológia, ale o jej prípadnom návrate domov nič neviem. Nejakí záujemcovia sa v tomto roku uchádzali v Prahe aj o práve otvárané štúdium čistej egyptológie. Či však bol niekto z nich prijatý, tiež zatiaľ neviem.
A čo by ste odporúčali tým, ktorí o egyptológii iba uvažujú?
Aby si prečítali čím viac potrebnej literatúry, učili sa popri angličtine ďalšie jazyky a vedeli, že pôjde síce o neľahké, no zároveň krásne štúdium, ktoré sa nedá robiť bez istej dávky osobného nasadenia. Ale keď vydržia, bude to stáť za to.
Autor: MARCELA KOŠŤÁLOVÁFOTO – PAVOL MAJER
