Názory na úlohu Gabčíkova pri povodniach v Bratislave sa rôznia. Jedni hovoria, že keby nebolo, Bratislavu postihnú katastrofálnejšie záplavy, iní, že na to nemá žiaden vplyv. Na ktorú stranu sa prikláňate vy?
„Teraz i pri záplavách v roku 1997 sa ukázalo, že manipuláciou na vodnom diele možno ovplyvniť hladinu na celom slovenskom úseku i na spoločnom úseku s Rakúskom. Ak hladina Dunaja v Bratislave klesá a v Devíne v tom istom čase stúpa alebo je na rovnakej úrovni, musí to mať svoje dôvody. Podľa hlásení Dunaj v Bratislave klesal a v Devíne stúpal alebo mal vyrovnaný stav. Do Devína pritekalo rádovo 10,5 tisíca kubíkov za sekundu. Gabčíkovo spolu s Čunovom prevádzalo zo zdrže 11 300 až 11 700 kubíkov za sekundu. Svedčí to o tom, že Bratislava je ochraňovaná Gabčíkovom a Čunovom. Ak by Gabčíkovo a Čunovo nebolo, nie je dôvod, aby hladina v Bratislave klesala, keď v Devíne neklesá. Zhodovala by sa s tendenciou v Devíne. Gabčíkovo Bratislave pomohlo – minimálne o pol metra znížilo hladinu pri maximálnom prietoku.“
Mám tomu rozumieť tak, že Gabčíkovo „sťahuje“ vodu z Dunaja?
„Áno. Zväčšil sa spád hladiny Dunaja, čím sa zväčšila odtoková rýchlosť. Dôsledkom toho je zníženie výšky hladiny. Potvrdzuje to i správa z Rakúska, ktorú uverejnili aj slovenské elektronické médiá. Rakúšania vyslovili vďaku slovenským prevádzkovateľom vodného diela za to, že urýchlilo odtok vody a znížilo maximálnu hladinu i na území Rakúska.“
Dá sa povedať, že keby na rakúskom úseku Dunaja boli podobné vodné diela, zamedzilo by to povodniam u nás?
„Nie. Zabrániť záplavám v takomto teréne sa celkom nedá. Na to, aby veľké vody prešli bez najmenšieho problému, potrebujeme vytvoriť akumulačné priestory. Dá sa to ešte urobiť v iných lokalitách i v Rakúsku či v Nemecku. Nemci až teraz prídu na to, čo treba robiť, napriek tomu, že nemecká vodohospodárska škola je vynikajúca.“
Maďarská strana napriek tomu neuznáva význam Vodného diela Gabčíkovo. Uvedomujú si podľa vás, že bez Gabčíkova by boli vystavení oveľa väčšiemu nebezpečenstvu?
„Nie maďarská strana, ale maďarskí politici. Odborníci v Maďarsku na čele s profesorom Mosonim sú toho istého názoru ako naši odborníci. Stačí si len spomenúť na rok 1954. Vtedy sa pretrhla hrádza na maďarskej strane a škody boli 19 miliárd forintov, a to bol forint silnejší než československá koruna. V roku 1965 boli veľké škody na území Slovenska. Pri objektívnom vyčíslení to bolo viac ako 8 miliárd Kčs. Ale Maďari to vedia. Tu ide len o politiku.“ JOZEF ČAVOJEC
