foto archív
Prvým výškarom v Československu, ktorý prekonal hranicu 190 cm bol v roku 1929 Štefan Stanislay (na predvojnovej archívnej snímke). Prešovčan bol horúcim kandidátom štartu na olympijských hier v Amsterdame 1928 i Los Angeles 1932. V oboch prípadoch mu plány zahatali zranenia, najvážnejšie, na odrazovej nohe mu zmarilo kariéru.
Štefan Stanislay sa narodil 12. augusta 1902 vo východoslovenskej dedinke Ladomírová, no o krátky čas sa rodina presťahovala do Prešova, kde skončil gymnázium. Tu si ho všimol profesor telesnej výchovy František Pethe (propagátor športu v meste začiatkom 20. storočia) a stal sa jeho prvým radcom.
Mladý Štefan bol nadmieru pohybovo nadaný (plával, lyžoval, korčuľoval, cvičil gymnastiku, ovládal i loptové hry), najviac ho však zaujala atletika a životnou láskou sa mu stal skok do výšky.
Vtedajší štýl skoku (Swiney – podľa amerického objaviteľa, alebo tiež nazývaný skok zvratným spôsobom), to boli vlastne upravené „nožničky“, náročné na ohybnosť a koordináciu pohybov.
Športový vrchol dosiahol v rokoch 1922 – 1929. V tomto období prekonal trikrát československý rekord, stal sa štyri razy majstrom ČSR a päťnásobným reprezentantom. Závideniahodná všestrannosť mu priniesla 4. miesto na majstrovstvách ČSR v desaťboji. Športovú kariéru skončil v Košiciach, kde mu bol súperom známy Nikolaj Ozolin zo Sovietskeho zväzu, neskorší chýrny tréner.
Po druhej svetovej vojne sa začalo jeho obdobie Prométea východoslovenskej atletiky. V Prešove, kde sa stal profesionálnym pracovníkom Sokola a Československého zväzu telesnej výchovy. Prakticky na území celého východného Slovenska sa začala jeho priekopnícka činnosť: usporadúval besedy o atletike, objavoval talenty a viedol ich, rozhodoval po celom Československu, školil nových funkcionárov, zakladal nové preteky, vydával metodické listy, prednášal na konferenciách, organizoval súťaže. V roku 1955 dostal ako prvý slovenský atlét titul majster športu, neskoršie Tyršovu medailu a ďalšie uznania.
Celý život miloval prírodu, ktorú si ctil ako „najlepšiu telocvičňu“, bol i poľovníkom a rybárom, často sme ho vídali v jeho záhrade. Ako skromne žil, tak i odišiel 10. júla 1986 ako 84-ročný. Bol nám všetkým príkladom: na štadiónoch, svojou životosprávou i pedantnosťou, ako viedol archív dokumentov o svojej, ale i o československej a svetovej atletike. Na jeho počesť sa už desať rokov uskutočňuje Memoriál Štefana Stanislaya v skoku do výšky v hale v Prešove.
JÁN DOBÁK
