AGRO: Deficit zahraničného obchodu bude pravdepodobne klesať
NITRA 16. augusta (SITA) – Pasívne saldo v zahraničnom obchode SR s agropotravinárskymi komoditami má predpoklad naďalej klesať, napriek tomu, že tento trend sa od mája spomalil. Ako v piatok na tlačovej konferencii povedal generálny riaditeľ Sekcie poľno
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
hospodárstva, potravinárstva a obchodu Ministerstva pôdohospodárstva SR Jaromír Košin, výška dovozu mäsa, čokolády, či pekárenských výrobkov nezodpovedá tomu, čo dokážeme vyprodukovať na Slovensku. „Znižovanie deficitu neznamená len zvyšovať výrobu, ale aj realizovať podporné opatrenia vývozu a ochrany domáceho trhu. Rezort však v súčasnosti nemá dostatok zdrojov na zabezpečenie výraznejšej podpory exportu slovenských poľnohospodárskych a potravinárskych produktov,“ konštatoval. Najvýraznejšia podpora zo strany štátu smeruje k produktom s dlhodobou tradíciou a kvalitou, predovšetkým ide o mliečne výrobky a slad. V tomto roku však ministerstvo pripravuje projekt podpory vývozu mäsových výrobkov do Ruska a na Ukrajinu. „V súčasnosti prebieha výberové konanie na firmy, ktoré budú môcť realizovať podporované vývozy do týchto krajín,“ povedal J. Ochranu trhu pred nadmernými dovozmi niektorých komodít označil riaditeľ sekcie potravinárstva v mnohých prípadoch za problematické. „Ide najmä o uplatňovanie ochranných opatrení voči Českej republike, ktorá je našim najväčším obchodným partnerom. V súčasnosti platí medzi oboma krajinami colná únia, čo v mnohých prípadoch zavedenie takýchto opatrení komplikuje. Opatrenia budú ale prijaté na dovoz mäsových konzerv a repkového oleja,“ dodal. V prípade ostatných krajín môže Slovensko uplatňovať zvýšenie dovozného cla, avšak v rámci podmienok stanovených Svetovou obchodnou organizáciou. Deficit a štruktúra zahraničného obchodu ako celku sa však výrazne zmení po vstupe krajiny do Európskej únie. Ako uviedol generálny riaditeľ sekcie mnohostrannej obchodnej politiky Ministerstva hospodárstva SR (MH) Štefan Burda, ak vstúpime do EÚ spolu s ostatnými kandidátskymi krajinami, až 90 % slovenskej produkcie sa spotrebuje na vnútornom trhu únie. „Na celkových dovozoch Slovenska by sa štáty EÚ podieľali 70-timi percentami, zvyšnú časť by predstavovali dovozy ropy a zemného plynu z Ruska,“ povedal Burda. V súčasnosti má Slovensko so štátmi únie aktívnu obchodnú bilanciu na úrovni okolo 30 mld. Sk. „Deficit zahraničného obchodu Slovenska sa teda po vstupe do EÚ voči tretím krajinám prehĺbi,“ dodal Burda. V zahraničnom obchode, či už agropotravinárskom alebo ako celku, treba preto podľa neho orientovať export práve do tretích krajín. „Mali by sme sa sústrediť na krajiny s vysokou absorpčnou schopnosťou trhu, predpokladom dynamického ekonomického rastu a krajiny, s ktorými máme pasívnu obchodnú bilanciu,“ povedal Burda. Vstup Slovenska do európskych štruktúr zvýši náročnosť umiestnenia domácej produkcie na vnútornom trhu EÚ, pretože sa stratia určité výhody. „Bude to napríklad zvýšenie ceny práce, ktoré sa odrazí v nákladoch a sťaží konkurenčné schopnosti slovenských spoločností,“ uzavrel Burda.