MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

BRATISLAVA 16. augusta (SITA) - Strednú Európu zasiahli katastrofické záplavy takých rozmerov, že sa môžu ľahko premietnuť aj do európskej politiky, píše SME. Obete na životoch, evakuácie či poškodené historické mestá - to všetko sú argumenty pre analytik

ov, ktorí v európskych denníkoch pripomínajú, že vodný živel sa môže ľahko z nemeckých predvolebných debát presunúť medzi priority Európskej únie (EÚ). Samozrejme, až po tom, ako sa skončia augustové dovolenky v európskych inštitúciách. Komentátori, ktorí doteraz rozoberali rozširovanie únie, chorobu BSE - šialenstva kráv, prisťahovalectvo či útok na Irak sa teraz pýtajú, odkiaľ sa biblická potopa vzala a hľadajú vinníka. Tým najlepším fackovacím panákom je i v tomto prípade Amerika, podľa niektorých oprávnene. Niektorí experti na klímu vravia, že za veľkou vodou je iba človek, žijúci v najbohatších krajinách, odkiaľ do ovzdušia smerujú plyny, vyvolávajúce skleníkový efekt. Smrtonosné záplavy sa teda stali spojencom ekológov a "zelených" politikov, ktorí doteraz iba márne žiadali urgentné opatrenia od krajiny, ktorá je najväčším znečisťovateľom: USA, konštatuje SME.
Najmä nemecká, škandinávska a teraz už aj rakúska ekologická loby má v Bruseli "povodňový" argument, s ktorým bude administratívu amerického prezidenta Georgea Busha presviedčať, aby sa zúčastnila na najbližšom klimatologickom summite v Johannesburgu. Experti jeho význam prirovnávajú k summitu v Riu de Janeiro z roku 1992. Rovnako bude EÚ od USA žiadať, aby tak ako väčšina sveta prijali Kjótsky protokol, ktorý má podľa expertov zastaviť otepľovanie planéty, pričom už teraz kritizujú, že Bush sa bude v čase konania summitu v dňoch 26. až 4. septembra zdržiavať na svojom texaskom ranči. Ekologickým aktivistom a „zeleným“ politikom pomáha i to, že posledné povodne prišli v „uhorkovej“ sezóne, a tak sa ľahko stali stredobodom záujmu svetových médií. Tento fakt môže ľahko zmeniť poradie politických priorít na starom kontinente, uzatvára denník SME.
Priame platby len vo výške 25 percent pre farmárov z kandidátskych krajín a výrobné kvóty, ktoré navrhla začiatkom leta Európska komisia (EK), sú pre poľnohospodárov krajín Visegrádskej štvorky neprijateľné, píše Pravda v súvislosti so závermi mimoriadneho stretnutia šéfov agrárnych komôr z Česka, Poľska, Maďarska a Slovenska v Nitre. "Česká republika požaduje rovnaké podmienky pre farmárov starých členských krajín, ako aj poľnohospodárov z novoprichádzajúcich krajín," povedal Václav Hlaváček, predseda Českej agrárnej komory. Návrh EK je podľa Hlaváčka v rozpore so základnými zákonmi a dohodami EÚ. Súhlas s ním by znamenal zmieriť sa s dlhodobou, ak nie trvalou ujmou poľnohospodárov z nových členských krajín. "Každá krajina Visegrádskej štvorky sa chce dostať do únie za čo najlepších podmienok. A hoci sú v štruktúre poľnohospodárstva a potravinárstva týchto štyroch krajín rozdiely, v jednom sa zhodujú, nemôžu prijať podmienky, ktoré by vytvorili dve Európske únie," cituje Pravda Tamása Bódisa, viceprezident Maďarskej agrárnej komory. Podľa Bódisa sú farmári z EÚ technologicky a technicky lepšie vybavení a rozdielne priame platby by len prehĺbili technologické zaostávanie poľnohospodárov z Východu. "Prijať podmienky, ktoré navrhla Európska komisia, by znamenalo nechať sa postupne ešte viac vytlačiť z vlastného trhu. "Nemôžeme ísť do únie na kolenách," vyhlásil Wiktor Szmulewicz, viceprezident Poľskej agrárnej komory, a dodal, že v únii s jedným trhom, nemôžu platiť dve pravidlá. Poľsko má záujem , aby mohlo svoje prebytky vyviezť na trhy únie za rovnakých podmienok ako súčasné členské krajiny. "Kvóty, ktoré požaduje Slovensko, nie sú ničím mimoriadne, ide o také množstvá mlieka, mäsa, obilia, ktoré umožnia zásobiť trh z našich vlastných zdrojov," povedal Ivan Oravec, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. V prípade neúspechu bude treba viac peňazí z rozpočtu.
Posledné roky priniesli Poľsku značný nárast úniovej pomoci, v dôsledku čoho značne prekročila skoršie naplánované hodnoty, píšu Hospodárske noviny. Stačí uviesť, že Poľsko v rámci programu PHARE získalo v rokoch 2000 - 2001 vyše 950 miliónov eur oproti plánovaným necelým 800 miliónom eur. Dosiaľ Poľsko v rámci už úplne ukončených programov PHARE využívalo priemerne 97 % prostriedkov. Podľa údajov EK na konci roku 2001 sa Poľsko nachádzalo v skupine krajín s najvyšším ukazovateľom využitia prostriedkov priznaných v rokoch 1990 - 2000. Z kandidátskych krajín bol tento ukazovateľ nepatrne vyšší len v prípade Estónska a Maďarska. Rovnako údaje týkajúce sa stupňa kontraktácie programov PHARE 1998 a 1999 potvrdzujú, že Poľsko sa spolu s Maďarskom, Lotyšskom a Slovinskom nachádza v skupine štyroch kandidátskych krajín, ktoré majú najvyšší ukazovateľ tohto typu.

ph

SME

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

Last Minute Dovolenka

MONITOR: Slovenská tlač o EÚ

Neprehliadnite tiež

Už ste čítali?