Niektorí zvedavci neváhali a na bicykloch sa išli na zatopený Devín pozerať z výšky z Devínskej kobyly. FOTO SME - PAVOL MAJER
nú vodu.
Pri určovaní storočného prietoku by sa malo podľa hydrologičky Pavly Pekárovej z Hydrologického ústavu SAV vychádzať aspoň z osemdesiatročného radu meraní. Napríklad Dunaj sa v Bratislave meria od roku 1875.
„V každom roku sa zo sledovaných prietokov vyberie deň, keď bol okamžitý prietok najvyšší. Ale hoci sa prietok meria len stotridsať rokov, teoreticky je možné určiť i maximálny prietok dlhšieho obdobia, povedzme dvesto-, tristo- i viacročný.“ Existujú napríklad historické záznamy v kronikách, že v roku 1501 bola urobená značka na skalnom útese, kam až v tom čase dosiahla voda Dunaja. Podľa tejto značky spätne vyrátali prietok - bolo to 14-tisíc kubíkov.
Ide vlastne o najvyšší známy údaj o maximálnom prietoku na Dunaji z Rakúska.
V Rakúsku je spád Dunaja veľmi veľký, podľa odborníkov tam hrozia povodne oveľa viac ako pri Bratislave. Viedeň je však chránená umelým kanálom vybudovaným po povodni v roku 1954. „Bratislava leží na mieste, kde je už spád nižší. Kým sa nepostavilo Gabčíkovo, dno sa zarezávalo do podložia, za Bratislavou sa nanášali štrky a piesky, rieka tiekla po vlastných naplaveninách, a tým sa koryto postupne dostávalo nad terén,“ hovorí Pekárová. To bol podľa nej dôvod, prečo vystavali kanál popri starom koryte Dunaja.
V roku 1965 bola povodeň nebezpečná tým, že v priebehu dvoch mesiacov nasledovalo niekoľko prívalových vĺn za sebou. Hoci nebol dosiahnutý rekordný prietok, hrádze nevydržali premáčanie a pretrhli sa pri Patinciach a Čičove. Zaliatych bolo 65-tisíc hektárov.
Odvtedy sa veľa investovalo do spevnení hrádzí. Dnes však môže robiť problémy napríklad kanalizácia, ktorá ústi do rieky. Cez ňu by mohla voda spätne preraziť.
(ru)
