FOTO ARCHÍV
Dawn Lorraine Fraserová prekonala vo svojej kariére 39 svetových rekordov. Ako prvá plavkyňa v histórii dokázala vyhrať jednu disciplínu na troch olympijských hrách za sebou (Melbourne 1956, Rím 1960, Tokio 1964) i pokoriť na 100 m voľný spôsob hranicu jednej minúty (27. októbra 1962 v Melbourne - 59,9). Napriek tomu boli chvíle, keď sa za ňu celá Austrália hanbila.
Tokijský hetrik i hanba
Dôvodom boli jej činy na olympiáde v Tokiu 1964, kde na sto metrov kraul dovŕšila svoj zlatý olympijský hetrik. Fraserová, ktorá krátko pred začiatkom Hier prišla pri autonehode o matku a sama si pritom poranila chrbát, išla po konci plaveckých súťaží navštíviť austrálske pozemné hokejistky. Dala si s nimi pár pív a následnú divokú párty v tokijskom cisárskom parku zakončila čľapkaním v cisárskej fontáne. Polícia ju napokon zadržala s japonskou vlajkou v ruke, ktorú si chcela nechať na pamiatku.
Austrálska plavecká federácia sa zachovala kruto. Fraserovej udelila stop na desať rokov, čo pre vtedy 27-ročnú Dawn znamenalo vlastne koniec kariéry. „Sklamanie už prebolelo. Pre mňa je najdôležitejšie, že mi austrálsky ľud veľmi rýchlo odpustil,“ priznala o 36 rokov neskôr (pred začiatkom olympiády 2000 v Sydney) v rozhovore pre nemecký denník SportBild.
„Najviac výčitiek smerovalo vtedy na mňa zo strany funkcionárov. Prekážalo im, že som to urobila v národných plavkách. Neboli to však súťažné, ale obyčajné,“ bránila sa rodáčka z Balmainu, ktorá sa dlho po nútenom konci kariéry prezentovala na verejnosti . V roku 1988 sa dokonca dala na politiku a zvolili ju za poslankyňu parlamentu Nového Južného Walesu.
Plávanie však nedokázala opustiť. Ako trénerka sa mu venovala až do vlaňajška, keď počas oficiálnej prezentácie autobiografickej knihy v Sydney nazvanej „Dawn - One Hell of a Life (Dawnová - Peklo života)“ oznámila odchod z verejného života. „Chcem už žiť pokojnejšie, tráviť viac času v záhradke a na svojej farme v Riverine,“ prezradila plavkyňa, ktorá po konci kariéry si okrem iného otvorila v Balmaine obchod so syrom i malú krčmičku.
Stimulom astma a brat Don
Dawn Fraserová sa narodila v roku 1937 v Balmaine ako najmladšia z ôsmich detí. Mala troch bratov a štyri sestry. Jeden z nich, Don, mal na jej ďalšie životné kroky rozhodujúci vplyv. Po tom, čo ju v detstve sužovala astma, ju presvedčil, že ak chce mať zdravé pľúca, potrebuje plávať. Sám jej šiel príkladom, a tak sa malá Dawn nechala presvedčiť. Krátko po jej 13. narodeninách však Don zomrel. „Posledné, na čo si v súvislosti s ním spomínam, je, ako mi cez okno nemocnice kričal: máš dar, trénuj aj za mňa. Musela som jeho prianie naplniť,“ spomína Dawn na chvíle, ktoré ju popohnali k plaveckému vrcholu.
Po Donovej smrti si našla trénera Harryho Gallaghera a odsťahovala sa za ním do Adelaide. Hoci si čoskoro musela začať na seba zarábať, trénovala s húževnatosťou a nadšením. „Musela som stíhať tri zamestnania. Vo fabrike na dámske odevy, na benzínovom čerpadle a večer som ešte obsluhovala v jednom mliečnom bare. Ale plávanie som neokrádala. Vypočítala som si napríklad, že len na tréningoch som dva a polkrát oboplávala austrálsky kontinent,“ vraví Fraserová, ktorú pred tromi rokmi vo Viedni vyhlásili za najlepšiu plavkyňu storočia.
Down lákali muži i ženy
Austrália ju napriek jej excesom milovala a miluje, hoci Fraserová sa dnes už tak necíti. „Som už len žena z ľudu. Austrálske plávanie však patrí medzi najlepšie na svete.“
O svojom intímnom živote však ikona austrálskeho športu pred médiami vždy mlčala. Príčiny vysvetľuje až v autobiografickej knihe. „Mala som v živote niekoľko vzťahov so ženami, ale jedného dňa som prišla na to, že to nie je to pravé. O mojom milostnom živote kolovali v časoch najväčšej slávy rôzne zvesti a keby sa prevalilo, že som bisexuálka, mala by som to s novinármi i verejnosťou ešte ťažšie.“
Fraserová však napokon našla zaľúbenie v mužovi. Rok po tokijskej olympiáde sa vydala za Garyho Warea, s ktorým má dcéru Dawn Lorraine, no ich vzťah dlho nevydržal.
Problémy s bleskami
K mužom však žena, po ktorej v Sydney pomenovali ulicu, nemala nikdy ďaleko. „Môže za to brat Don. Inklinovala som k nemu viac ako ku ktorejkoľvek kamarátke. Keď sa chystal s partiou hrať futbal na školskom turnaji, chcela som tiež. Dlhé vlasy však prezrádzali, že som dievča, a tak som ich presvedčila, nech ma ostrihajú nakrátko. Potom si už nikto nevšimol, že nie som chlapec. Bola som na krídle a šlo mi to celkom dobre,“ spomína Fraserová.
V živote však napriek nútenému koncu mala dva razy veľké šťastie. O život sa jej v oboch prípadoch usiloval blesk. V rodičovskom dome ju otec pred guľovým bleskom zachránil v poslednej chvíli, vlani počas golfového turnaja prominentov v Monaku udrel blesk pri osemnástej jamke tesne vedľa nej. Zasiahol blízko pri nej stojaceho juhoafrického novinára, ktorý však nehodu našťastie prežil.
