spoločenského a politického života a za ekonomickú obnovu. Chatámí (57) získal mandát na druhé a posledné štvorročné funkčné obdobie.
Mohammad Chatámí, piaty prezident republiky a vodcovská osobnosť zoskupenia reformátorských duchovných, podľa očakávania hladko porazil svojich deväť konzervatívnych súperov, keď získal 77 percent hlasov. Okrem mládeže, žien a intelektuálov, u ktorých si Chatámí popularitu zachoval napriek pomalému zavádzaniu sľúbených reforiem, ho navyše podporujú aj niektoré vzniknuté politické zoskupenia. Najväčší z nich je Front účasti na islamskom Iráne vedený jeho bratom, poslancom Mohammadom Rezom Chatámím.
V minulom programe Chatámí sľúbil slobodu slova a zhromažďovania, rozsiahlejšie práva pre ženy (presadil ich zoskupenie vo svojej vláde) a efektívne riešenie problémov mladej generácie sužovanej nezamestnanosťou. Tento rok voličov ubezpečil, že reformy budú pokračovať, tentoraz s väčším dôrazom na boj za obnovu štruktúry hospodárstva. Je presvedčený o nezvratnosti už uskutočnených reforiem a pri presadzovaní ďalších nepodľahne politickému nátlaku. Za svoj cieľ považuje nastolenie demokratickej občianskej spoločnosti na základe islamu.
Prvý mandát iránskeho prezidenta sprevádzala bezprecedentná otvorenosť tlače, zmäkčenie niektorých islamských reštrikcií a vzostup medzinárodnej prestíže Iránu, ale aj zákroky konzervatívnych duchovných proti silnejúcej opozícii. Ako vôbec prvý iránsky prezident poskytol Chatámí v januári 1998 interview americkej televízii CNN, v ktorom sa vyslovil za „dialóg medzi civilizáciami“, a v marci 1999 nadviazal kontakty so západoeurópskymi krajinami.
Zatiaľ sa mu nepodarilo normalizovať vzťahy s USA. Konzervatívcami ovládaná justícia zakázala okolo štyridsať reformistických časopisov, uväznila niekoľko prominentných reformátorov a veľa novinárov a vydavateľov. Do druhého funkčného obdobia vstupuje Chatámí opäť limitovaný absolútnou mocou náboženských šíitských autorít, ktoré po islamskej revolúcii v roku 1979 spútali život Iráncov tvrdou aplikáciou islamu. (čtk)
