Homér - najstarší známy grécky epický básnik, podľa starovekého podania autor eposov Ilias a Odysea, najstarších pamiatok starogréckej mytológie. Obdobie jeho života sa kladie do časového intervalu 11. až 7. stor. pred Kristom.
Trójska vojna, ako ju popisoval Homér, nikdy nebola a Heinrich Schliemann Tróju poriadne ani neobjavil. Tieto tézy sa už nejaký čas presadzujú vo vedeckom svete. Na víkendovom stretnutí o Schliemannovi to potvrdili desiatky vedcov, ktorí sa stretli v rodisku slávneho nemeckého archeológa.
Skúmanie archeologických vrstiev homérovskej Tróje nepripomína vojnové dobytie, ale skôr zničenie zemetrasením alebo požiarmi, konštatoval expert mníchovskej univerzity Dieter Hertel. Na mieste, kde sa vojna mala odohrať, nie sú zbrane alebo pozostatky kostier s prilbami. Rozprávanie, že útočníci napadli Tróju pomocou skrýše vo veľkom drevenom koni, je len mýtus, vyhlásil vedec.
Okolo šesťdesiat expertov sa stretlo v Schliemanovom rodnom dome vo Warene. Niektorí prišli s tézou, že Schliemann (1822-90) bol samouk a na Tróju narazil len s veľkým šťastím. Kanadský vedec Edmund Bloedow tvrdí, že nemecký archeológ sa cieľavedome pripravoval na odhalenie. Naopak Nemec Armin Jähne označil Schliemannov objav za šťastnú náhodu.
Schliemann išiel do Grécka v roku 1868, aby si splnil detský sen – poznať vlasť hrdinov z Homérových eposov. Stretol tam anglického archeológa Franka Calverta, ktorý ho upozornil na miesto možného výskytu bájnej Tróje. Keby Schliemann nenarazil na Calverta, vykopal by podľa Jähneho Tróju a bájny Priamov poklad niekto iný.
(čtk)
