FOTO - ČTK
íkovi Jiřímu Kolářovi, ktorý zomrel v nedeľu vo veku nedožitých osemdesiatich ôsmich rokov.
Česká kultúra stratila v Jiřím Kolářovi výnimočného umelca, ktorý sa suverénne pohyboval v literatúre i výtvarnom umení a svojím životom a originálnou rozmanitou tvorbou formoval niekoľko generácií. Jeho poetika a osobný kontakt ovplyvnili aj Ludvíka Vaculíka, Václava Havla, Bohumila Hrabala, Jana Zábranu, Josefa Hiršala a mnohých ďalších. Jeho vplyv na výtvarníkov vidí kunsthistorička Beáta Jablonská, ktorá bola spolukurátorkou jeho spoločnej výstavy s Ladislavom Novákom v Slovenskej národnej galérii v roku 1997, práve v tom, že prišiel „z iného sveta poézie. Nebol zviazaný akademickým vzdelaním a aj preto sa nebál experimentovať. Jeho osobnosť prebleskuje v tvorbe mnohých českých i slovenských výtvarníkov.“
Oficiálne dal rodák z Protivína (1914) o sebe vedieť výstavou koláží v roku 1937 a o štyri roky neskôr debutoval básnickou zbierkou Křestní list. Vzápätí sa stal členom surrealistickej Skupiny 42, vyšli mu ďalšie knihy Noc, Limb a iné básne, Sedm kantát, Ódy a variace, Dny v roce. Svojou tvorbou sa rýchlo zaradil medzi režimových „nepriateľov“ a začiatkom päťdesiatych rokov sa dokonca ocitol aj vo väzení. Neskôr mohol verejne publikovať a vystavovať len v druhej polovici šesťdesiatych rokov.
V tom čase uňho už dominovali výtvarné aktivity, preslávil sa kolážami, ktoré tvoril vlastnými originálnymi technikami. Jeho väzba na písané slovo sa pri kolážovej tvorbe prejavovala využívaním textových fragmentov (útržky z časopisov, cestovné poriadky či vstupenky). Po nástupe normalizácie nasledoval opäť dištanc a jeho diela vychádzali len v samizdatoch alebo v exile. Samozrejme, spoločnosť zakázaných či nepohodlných umelcov však spolu naďalej intenzívne komunikovala. Básnik Zbyněk Hejda, ktorý sa po čistkách ocitol v pražskom antikvariáte na Dlážděnej ulici, si spomína na návštevy Jiřího Kolářa. „Z antikvariátu sa postupne stalo príjemné miesto pravidelných stretnutí výborných ľudí, popri Kolářovi tu boli stálymi hosťami Jiří Němec, Jan Lopatka, Andrej Stankovič a mnohí ďalší.“
Po podpise Charty 77 sa z Hejdu stal domovník a Kolář emigroval do Francúzska, s manželkou Bělou sa vrátili do vlasti po roku 1989.
ALEXANDER BALOGH
