
Vyvraždená nepálska kráľovská rodina na fotografii z roku 1990. Zľava: kráľ Bírendra, kráľovná Aišvarja, princ Níradžán a princezná Šruti. Vpravo je korunný princ Dipéndra, údajný vrah, ktorý po masakre namieril zbraň aj na seba. Zomrel o niekoľko hodín neskôr v nemocnici. Kráľom bol teda len pár hodín.
a diamantmi, predĺženú chvostom z bieleho peria.
Nepál je jediným hinduistickým kráľovstvom na svete a aj jeho symboly sú jedinečné. Kráľ je podľa tradície prevtelením božstva Višnu. Teda Bohom. A je nedotknuteľný.
Napriek tomu pred týždňom niekto siahol na populárneho kráľa Bíréndru, jeho manželku, kráľovnú Aišvarjú, a väčšinu členov kráľovskej dynastie Šah.
O niekoľko hodín neskôr zomrel vo vojenskej nemocnici v hlavnom meste Káthmandu aj ich syn a len veľmi krátko nový kráľ Dipéndra. Tak sa na trón dostal princ – regent Gjánéndra. Korunovácia nového kráľa bola poslednou udalosťou v spleti krvavej masakry, ktorá před týždňom šokovala celý svet. Aj preto ju nesprevádzalo klasické prevolávanie: Kráľ zomrel, nech žije kráľ!
„Obeste kriminálnikov. Gjánéndru za kráľa nechceme!,“ kričal rozzúrený dav v uliciach Káthmandu. Nie náhodou. Za normálnych okolností by si Nepálčania podobné slová voči kráľovi – Bohovi nedovolili. Vedia, že môže proti ním hocikedy zasiahnuť a zraziť ich na kolená. Lenže už aj v tejto starobylej himalájskej krajine vedia ľudia oceniť hodnotu informácie. Najmä tí z hlavného mesta. Do mozaiky predostretého obrazu krvavej tragédie v kráľovskom paláci Tribhuvan Sadan nezapadá totiž viac kamienkov. Mozaika sa rozpadá v spleti protirečivých verzií.

Korunný princ Dipéndra.
Verzia s menom Dipéndra
Od prvých hodín po krvavom kúpeli, pri ktorom zomrelo najmenej jedenásť ľudí – stále sa ešte neudáva presný počet – sa za vraha kráľovskej rodiny považuje korunný princ a priamy následník trónu Dipéndra. Najstarší syn kráľa Bírendru vraj už od piatkového popoludnia pil alkohol plnými dúškami, čo u neho nebolo ničím výnimočným. Piť sa naučil v Anglicku počas štúdií. V takomto stave sa objavil aj v kráľovskej jedálni na spoločnej večeri. Keďže na všetkých kráľovských večeriach sa diskutuje najmä o rodinných otázkach, nemalo to byť inak ani v paláci prevteleného božstva Višnu.

Dayaní Raínová, zakázaná láska princa Dipéndru.
Kráľovskí rodičia vraj nesúhlasili s tým, aby si budúci kráľ vzal za manželku Dayaní Raínovú, krásnu dcéru bývalého ministra zahraničných vecí Pašupatiho Raínu. Dayaní pochádza z dynastie Raína, ktorá v posledných storočiach vo vyše dvetisícročnej histórii Nepálu súperila o nadvládu nad krajinou práve s dynastiou Šáh, z ktorej pochádza zastrelený kráľ Bírendra. Ide teda tiež o príslušníčku nóbl rodiny. Lenže kráľovnej na mladej krásavici prekážalo, že v nej po matke koluje indická krv. Indovia a Nepálčania sa už tradične nenávidia.
Ale Dipéndra inú ženu nechcel. Keď mu kráľovskí rodičia povedali, že ako následník trónu musí rešpektovať ich vôľu, a nie sa oddávať vlastným citom, vyhlásil, že sa teda ožení s nevestou, ktorú mu vyhliadli, ale hneď sa s ňou aj rozvedie a vezme si za manželku Dayaní. To bola údajne podstata hádky.
Podnapitý korunný princ vstal potom od stola a odišiel do svojej komnaty. O chvíľu sa vraj vrátil oblečený vo vojenskej uniforme a v plnej zbroji. Vošiel do jedálne, zavrel za sebou dvere a začal strieľať. Prvou obeťou bol otec, postupne postrieľal matku, brata, sestry a ďalších príbuzných. Nakoniec namieril zbraň na seba.
Túto verziu dosvedčil aj nemenovaný člen kráľovskej rodiny.
Kde bola telesná stráž?
Opísaná verzia vyznieva vieryhodne, ale kríva vo viacerých bodoch. Iba hŕstka ľudí vie, akou skutočnou mocou korunný princ a plukovník kráľovskej armády Dipéndra disponoval. Všeobecne sa však vedelo, že bol do zbraní zbláznený a že dokonca väčšinu tých, ktoré Nepál zo zahraničia, najmä z Anglicka a Nemecka, dovážal, osobne testoval.
Otázka však znie: Ako mohol po zuby ozbrojený mladý muž vstúpiť do jedálne a odštartovať krvavé jatky? Kde bola telesná stráž kráľa? Navyše v krajine, ktorá je v posledných rokoch známa veľkou politickou nestabilitou. Vidiek je takmer v rukách maoistických povstalcov a parlament ovládajú poslanci Komunistickej strany Nepálu – marxisticko-leninskej. Práve nepochopiteľná neprítomnosť telesnej stráže vkladá do tejto verzie najväčší otáznik: dohodol sa korunný princ s jej členmi a zosnoval kráľovraždu ako malý vojenský prevrat?
Alebo strieľali členovia kráľovskej gardy na povel kohosi iného? Alebo, ako sa spytuje Amit Roy, známy britský publicista a špecialista na Nepál, „nemohlo ísť o marxistický prevrat“?
Aj keď sú to otázky namieste, existujú na ne aj celkom slušné odpovede.
Osobnú gardu nepálskeho panovníka tvoria príslušníci horského kmeňa Gurkov, povestných verných bojovníkov. Voľakedy práve z nich – žijú totiž aj na území Indie – tvorili Briti elitnú časť koloniálneho vojska. Lenže Gurkovia nepálskeho kráľa mali vraj jasný rozkaz: nech by sa medzi členmi kráľovskej rodiny odohrávalo čokoľvek, nemali nijako zasahovať.
Matka je pre syna božstvom
Možno ešte viac otázne než záležitosť s telesnou gardou pôsobí fakt, že korunný princ zavraždil kráľovnú, a najmä, že syn zavraždil matku! V hinduistickej výchove sa také niečo nemôže stať. Kým otec môže pokojne prísť o život z rúk vlastného syna – napokon história ponúka množstvo podobných príbehov – matka je pre syna božstvom, je teda nedoknuteľná.
Klasický príbeh nešťastnej lásky podľa hinduistickej tradície, navyše v tomto prípade poriadne popletenej dvoma rozdielnymi výkladmi astrologickej predpovede, sa mal skončiť samovraždou oboch nešťastných milencov. Hinduistická literatúra je plná takýchto drám, lebo odráža skutočnosť. Tentoraz sa tak nestalo. Dayaní po krvavej masakre urýchlene odcestovala za matkou do Indie. Na život si nesiahla.
Streľba ako v Amerike
Ak by sa boli verzie s Dipéndrom držali všetci zodpovední činitelia krajiny, mohla napokon prejsť a Nepálčania jej mohli vo chvíľach kremácie kráľovskej rodiny uveriť. Lenže, objavil sa aj iný výklad.
Jeden z členov Kráľovskej rady vyhlásil, že tragédia mala síce naozaj opisovaný priebeh, ale „keďže vraj nový kráľ je fyzicky neschopný vykonávať svoje kráľovské povinnosti a je práve v rukách špecialistov vo vojenskej nemocnici, jeho strýko, princ Gjánéndra, bol vyhlásený za regenta.“
O pár hodín nový kráľ zomrel a na jeho miesto nastúpil za slávnostného ceremoniálu regent. Ten však situáciu nezvládol. Namiesto toho, aby nehovoril nič, vyhlásil, že v paláci došlo k „nehode“. Vraj z ničoho nič vybuchla automatická zbraň…
Muselo ísť skutočne o zvláštnu zbraň, pretože mŕtvy kráľ Bírendra, kráľovná aj ich mladší syn Níradžán boli prevŕtaní ako rešetá.
„Bola to taká streľbu, aká býva na amerických stredných školách,“ povedal Kundra Dixit, vydavateľ Novín The Nepali Times. Je jedným z novinárov, ktorí sa pokúšali dostať sa na miesto šokujúceho činu. A Ram Khadka, vplyvný obchodník dodáva: „Manželstvo nie je dostatočným dôvodom na takú vraždu. Dipéndra sa mal stať jedného dňa kráľom, a to bol podľa mňa pre niekoho problém.“
Monarchia a maoisti
Mŕtvy kráľ Bírendra bol panovníkom, akých majú poddaní radi. Od roku 1975 do roku 1990 vládol síce ako autokrat, no pred desiatimi rokmi sa vzdal absolutistickej moci v prospech vyhlásenia konštitučnej monarchie a parlamentarizmu. Do praxe tak uviedol v podstate britský politický model a himalájske kráľovstvo sa vydalo cestou demokratických reforiem. Na scéne sa objavili politické strany a výkonnú moc dostala vláda.
Ibaže Nepál nie je Veľkou Britániou. Dvadsaťštyri miliónov obyvateľov tam žije síce v údoliach s nádhernou horskou scenériou, čo privádza do rozpočtu kráľovstva nemalé zisky z turistického ruchu, ale krajina je na míle vzdialená od európskeho štandardu. So starým kontinentom má podobné len jedno: aj nepálski politici po pričuchnutí k moci zisťujú, že korupcia je spojenou nádobou politiky.
Navyše, citeľná blízkosť Indie, a najmä Číny, otriasa krehkým politickým základom krajiny. A tak sa kráľ Bírendra, chtiac-nechtiac, stal oveľa autoritatívnejším a vplyvnejším než premiér Prasad Koírala. Obyvatelia práve v kráľovi a v pokračovaní monarchie na čele s následníkom trónu Dipéndrom hľadali útočište aj pred maoistickým nebezpečenstvom číhajúcom najmä na vidieku.
Nová verzia tragédie
Z viacerých vyhlásení, vyjadrení pochybností a zmiešaných pocitov sa rodí nová verzia o celej tragickej udalosti.
Najnovší kráľ Gjánéndra si nedal pozor na ústa a povedal niečo, čo vyvolalo takú búrku nevôle, že v Káthmandu musela vláda vyhlásiť stanné právo. Aj keď bolo verejne známe, že korunný princ chodil s dcérou bývalého ministra, že mal rád slobodu a rád si užíval, chcel byť kráľom a jedného dňa nastúpiť na trón.
O akej nehode či náhode teda Gjánéndra hovoril? Určite, išlo najmä o náhodu, že sa pred týždňom na večeri v kráľovskom paláci nečakane neobjavil. Bol na juhu krajiny.
Túto náhodu však sprevádzajú aj iné fakty. Na večeri bola jeho manželka, ktorá záhadne utrpela iba nepatrné zranenia, takže na korunovácii nového kráľa bola už v plnom lesku.
Ešte väčšou záhadou je však to, že masaker bez jediného škrabanca prežil princ Paras, syn novej kráľovskej dvojice, ktorý sa už medzitým stal novým korunným princom a následníkom trónu. To je náhoda, ktorá vyvoláva najviac otáznikov a Nepálčanov najviac poburuje.
Jej korene môžu siahať ďaleko do histórie. Nie v súvislosti s tým, že v Nepále sa do roku 1768 striedali pri moci kráľovské dynastie šáhovcov a raínovcov, ale s tým, že súčasný kráľ Gjánéndra už ako trojročný sedel na tróne. Po návrate rodiny z exilu vo Veľkej Británii, keď monarchii hrozilo zvrhnutie, prevzal kráľovskú moc jeho otec Mahendra, ten však neskôr uprednostnil ako svojho nástupcu na tróne syna Bírendra, nie Gjánéndra.
Strieborné mince na koberci
Nový kráľ Gjánéndra sa nechal hneď začiatkom tohto týždňa korunovať. Keď sa v čiernom kočiari ťahanom bielymi koňmi dostal pred pozlátený trón, do ktorého si pohodlne a viditeľne spokojne sadol, pohla sa k Jeho božstvu suita poddaných: politici a generáli sa hlboko klaňali a každý z nich hádzal na červený, ručne tkaný koberec, za hrsť strieborných mincí. Podľa tradície tým prejavovali vernosť novému panovníkovi. Každý z nich sa pritom okato snažil novému kráľovi zapáčiť. Od jeho vôle bude teraz závisieť ich osud. Náhoda dokáže byť veľmi krutá. Napríklad tak ako v piatok prvého júna 2001.

Nový nepálsky kráľ Gjánéndra počas korunovácie.
MICHAL HAVRAN
FOTO – REUTERS