Pod Zoborom odkrývajú zvyšky barokového kláštora.
Po zvyškoch obydlia pustovníckeho rádu, ktorý tam pôsobil pred tristo rokmi, pátrajú brigádnici, študenti stredných a vysokých škôl. Ako povedal vedúci výskumu Marián Samuel z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre, minulý rok vydala zem časť priestrannej pustovne.
Prvých dvanásť mníchov prišlo pod Zobor z Talianska. Každý z nich mal k dispozícii samostatný dom. Veľkosťou bol nadštandardný s rozmermi desaťkrát desať metrov. Slúžil na rozjímanie, pričom jedna z jeho štyroch miestností bola kaplnkou. Podľa farby habitu mníchom prischol názov bieli. V strede kláštora bol situovaný kostol svätého Jozefa zo 17. storočia. V období reforiem Jozefa II. bol rád rozpustený. Vtedy strhli z kostola strechu a klenbu, no jeho zvyšky sa zachovali dodnes.
Výskumníci by sa v zemi radi dopracovali do včasného stredoveku. Kamaldulský kláštor totiž vyrástol na mieste staršieho stredovekého benediktínskeho kláštora. Benediktínski mnísi, podľa farby oblečenia zasa čierni, na tomto mieste žili od 11. do 15. storočia. Kláštor sa v tomto období spomína vo významných Zoborských listinách z roku 1111 a 1113. V minulých rokoch sa archeológom v areáli už podarilo objaviť stredoveké murivo.
„Pravdepodobnosť, že sa dopracujeme k rannému stredoveku aj počas tohto výskumu, je dosť malá. Budovaním areálu liečebného ústavu tuberkulózy a respiračných chorôb v prvej polovici minulého storočia sa zničilo veľa stôp minulosti,“ konštatuje Samuel. (bej)
FOTO - AUTORKA
