BRATISLAVA – Slovenská diplomacia stojí pred dôležitým rozhodnutím. V otázke Medzinárodného trestného súdu (ICC) bude musieť čoskoro zaujať jasné stanovisko: buď Spojené štáty, alebo Európska únia.
Amerika, na rozdiel od Európy, medzinárodný súd na zločiny proti ľudskosti odmieta. Navrhuje preto niektorým krajinám, aj Slovensku, dvojstrannú dohodu o nevydávaní podozrivých amerických občanov medzinárodnému súdu. V skutočnosti však nejde o samotný súd, ale o hru politických signálov.
Pred pár dňami Amerike vyhovelo Rumunsko, čím si pohnevalo Európsku úniu. Rumunsko podľa expertov súhlasilo preto, že dúfa v americkú podporu na summite v Prahe, kde sa rozhodne o jeho prijatí do NATO.
Americkú ponuku už dostalo aj slovenské ministerstvo zahraničných vecí, ktoré zatiaľ nevie, ako zareaguje. „Slovensko čaká na oficiálne stanovisko Európskej únie, ktoré však bude hotové až koncom mesiaca,“ povedal pre SME Eduard Kukan. Je to pre nás politicky mimoriadne citlivá téma – Slovensko sa snaží v novembri dostať pozvánku do NATO, ale zároveň v rovnakom období budú finišovať rokovania s Európskou úniou.
V podobnej situácii sú aj iné stredoeurópske krajiny, ktoré sa snažia o vstup do NATO aj do únie. „Zatiaľ sme s nimi nerokovali,“ povedal Kukan.
„Je prirodzené, že Amerika si hľadá spojencov a kandidujúce krajiny sú dobrým objektom na diplomatický nátlak. Ale je to len diplomatická hra,“ hovorí pre SME zahraničnopolitický analytik Alexander Duleba. Podľa Dulebu má Slovensko zostať neutrálne, pretože na summite by nám prípadná podpora pre Američanov aj tak nepomohla.
„Americká vláda navrhla Slovensku bilaterálnu dohodu len kvôli dohode samotnej,“ povedal Paul Oglesby z americkej ambasády. Odmieta ju spájať s naším prijatím do NATO.
„Je to predovšetkým o vzťahoch medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými. Slovensko by sa nemalo zapájať do tejto debaty a zaujímať stanoviská v prospech jednej alebo druhej strany,“ povedal Duleba. Ani on si nemyslí, že by podpis dohody s Amerikou zásadným spôsobom zmenil našu situáciu pred summitom v Prahe.
Naopak, mohlo by to skôr poškodiť naše vzťahy s úniou. Podľa zdroja blízkeho Európskej únii bude totiž v tomto prípade pomerne nástojčivo vyžadovať od svojich členov a zrejme aj od kandidujúcich krajín jednotný postoj.
Otázka riadneho fungovania ICC je pre ňu otázkou princípu - ak má mať zmysel a riadne fungovať, musí platiť pre všetky krajiny rovnako, najmä keď ide o vedúce svetové demokracie. Americký prezident Bush sa zase bojí, že medzinárodný súd sa môže obrátiť proti americkým vojakom na mierových misiách a obžalovať ich z genocídy.
Spor Európy a Ameriky je klasický. Američania majú tradične odpor proti medzinárodným dohodám, ktoré prichádzajú z OSN. Chcú sa v zahraničnej politike cítiť slobodne. „Aféra okolo medzinárodného trestného súdu je len ďalším príkladom, keď si Amerika chce vytvárať vlastnú zahraničnú politiku nezávisle od zvyšku sveta,“ tvrdí analytik britskej televízie BBC. Podobne sa Američania zachovali v prípade medzinárodnej dohody o mučení: celý svet ju chcel podpísať, ale Amerika bola proti.
Na jej stranu sa v otázke medzinárodného súdu zatiaľ postavilo len Rumunsko a Izrael. Poľsko vyriešilo situáciu diplomaticky: minister zahraničia Cimosiewicz povedal, že stojí na strane Európy, ale zároveň dodal, že Poľsko uznáva vedúcu úlohu Ameriky v súčasnom svete. Nórsko a Kanada už ohlásili, že odolajú americkému diplomatickému tlaku.
MICHAL FRIŠ
BARBORA TANCEROVÁ
Medzinárodný trestný súd (International Criminal Court - ICC) vznikol oficiálne 1. júla 2002, na základe medzinárodnej Rímskej konferencie 1998. Vznik medzinárodného súdu vtedy odhlasovalo 120 krajín. Proti bolo len sedem krajín, medzi nimi Čína, Izrael, Irak a Spojené štáty.
Súd je nezávislou inštitúciou, ktorá má právomoc vyšetrovať a trestať ľudí, čo sú obvinení zo zločinov proti ľudskosti, genocíde a vojnových zločinov.
Súd má len dopĺňať národné súdne systémy - zasiahnuť môže len v prípade, že národné súdy nie sú ochotné alebo schopné vyšetrovať a trestať tieto zločiny.
Istými predstupňami k ICC, ktorý sa usiluje o globálne stíhanie zločincov, sú dva už fungujúce medzinárodné tribunály v Haagu. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) vyšetruje a súdi tých, čo sa previnili počas vojny v bývalej Juhoslávii. Medzinárodný tribunál pre Rwandu (ICTR) sa zaoberá zločinmi spáchanými počas vojny v Rwande.
Prečo sú USA proti
Spojené štáty sa od začiatku stavali k iniciatíve založiť medzinárodný súd zdržanlivo. Prezident Clinton síce tesne pred odchodom z úradu podpísal zmluvu o pristúpení k dohodám, nedostala sa však do Kongresu na ratifikáciu. Bushova administratíva vlani v novembri zastavila na jeden rok všetku finančnú pomoc ICC a jeho prípravnému výboru.
Hlavným argumentom neochoty Spojených štátov pripojiť sa k medzinárodnému spoločenstvu je obava, že súd bude stíhať amerických vojakov a príslušníkov mierových jednotiek. Obávajú sa, že mnohé tieto procesy budú politicky motivované. Spojené štáty sa tiež pod hrozbou zastavenia finančnej pomoci OSN snažia dosiahnuť, aby spod právomoci súdu boli vyňatí príslušníci mierových síl OSN. (mar)
