Ročne sa u nás utopí okolo 25 ľudí. Podľa odborníkov je na vine predovšetkým precenenie vlastných síl. „Niektoré deti sa naučia plávať rýchlo a preplávu hneď 25 – 50 metrov a iné – ja ich nazývam potenciálnymi utopenými – preplávu päť metrov a už sa cítia ako plavci,“ hovorí tréner plávania Robert Pastierik. „Vždy im hovorím, keď odplávate päť metrov od brehu, musíte sa ešte dostať aj späť.“

Aj podľa neho sa nehody stávajú skôr tým, ktorí majú aké-také základy a precenia svoje sily. „Jednoducho im unikne, že im musí zostať energia aj na to, aby sa vedeli vrátiť späť,“ dodáva Pastierik.

Topiť sa však môže aj mladý a trénovaný človek. Nebezpečné je najmä skákanie do studenej vody: prudké ochladenie môže spôsobiť zástavu srdca, svalové ochromenie, šok alebo kŕč. Preto je dobré ísť do vody radšej pomalšie. Treba dávať pozor aj na tých, ktorí sa snažia prekonať rekord v plávaní pod vodou – ak totiž plávate „na doraz“, môže vám nedostatok kyslíka spôsobiť stratu orientácie.

Nepriateľom plavcov sú i kŕče. V dobrých kurzoch pripravujú deti aj na to, ako si s nimi poradiť. „Myslím si, že kŕče do nôh nie sú nič nebezpečného,“ hovorí Pastierik. „Je dobré, ak človek ráta so všetkým, keď ide do vody.“

Malým deťom a neplavcom môže spôsobiť problémy aj rýchlo sa zvažujúci terén pri brehu, prúd v rieke, jamy, kalná voda. Tá môže riadne skomplikovať situáciu najmä vtedy, ak rodič stratí dieťa z očí a ono zrazu zmizne pod hladinou. „Malé dieťa musíte mať pod dohľadom stále, aby ste ho vedeli rýchlo pod vodou nájsť,“ hovorí Pastierik. „Vtedy je dôležitá každá minúta.“

Medzi obľúbené strašidlá patria aj vodné rastliny – veľa ľudí z nich má hrôzu. „Videl som už aj dobrých plavcov, čo stratili hlavu, len čo sa ich dotkla ryba alebo rastlina,“ hovorí Robert Pastierik. „Tam platí jedna zásada: vytiahnuť sa čo najviac na hladinu, ľahnúť si na chrbát a úplne pokojne sa premiestniť tam, kde rastliny nie sú. Pretože ak začnete panikáriť, skutočne sa do rastlín zamotáte a to už je nebezpečné. Niektoré rastliny majú totiž hrubé a pevné stonky, ktoré nedokážete len tak ľahko pretrhnúť.“

Inou nepríjemnou vodnou pascou môže byť rybársky silon alebo opustená sieť. „Ani silon vás neomotá, zamotáte sa doň vy sami, keď začnete robiť rýchle a chaotické pohyby,“ upozorňuje Robert Pastierik. „Na plaveckých výcvikoch pripravujeme deti aj na takéto situácie. Niekomu to pomôže. Ale ak je niekto nervóznejší typ, môžete mu to teoreticky vysvetľovať, koľko chcete, keď sa vo vode skutočne do niečoho zamotá, nedokáže si zachovať jasnú hlavu.“

(gal)