Piaty ročník tradičnej ankety Zlatý puk v Nitre bol dôstojnou bodkou za najúspešnejšou sezónou v histórii slovenského hokeja. Naši majstri sveta si zaslúžili výnimočnú spoločenskú úroveň a exkluzívny rámcový program. Organizátor, reklamná agentúra Arena servis, v mnohých smeroch dokonca tromfol vyhlasovanie Športovca storočia spred dvoch rokoch v Bratislave. Podarilo sa mu získať špičkové umelecké celebrity (Gombitová po dlhom čase v priamom prenose, Bílá, Žbirka), v hľadisku sedeli prakticky všetky významné osobnosti slovenskej i československej hokejovej histórie.
Samotných hráčov zdobila úprimná vzájomná žičlivosť pred i po udeľovaní individuálnych ocenení. Sympatické bolo vyjadrenie excelentného útočníka Pavla Demitru, že on sa vlastne na cenu pre najlepšieho hokejistu necíti, lebo nemal tú česť hrať na MS vo Švédsku. Podobne Žigmund Pálffy by primát najlepšieho útočníka udelil Miroslavovi Šatanovi, obranca Ľubomír Višňovský Richardovi Lintnerovi. Ak sa teda prirodzene – i keď neoficiálne – prijal princíp miery zásluh na göteborskom úspechu a na tomto základe sa do nominácie nedostali také veličiny ako Švehla či Chára.
Každá anketa, tým skôr keď sa hlasuje naživo elektronicky, je sčasti aj nevyspytateľnou hrou, ktorá prináša i logické anomálie. Napríklad v kategórii najlepšieho útočníka získal víťazný Pálffy viac hlasov (6) ako Bondra (5), ktorý so siedmimi hlasmi triumfoval v kráľovskej „disciplíne“ o najlepšieho hokejistu.
Podľa množstva telefonických i e-mailových ohlasov našich čitateľov i odborníkov sa udiala krivda pri mene Miroslava Šatana. Pred MS vo Švédsku ho aj staršina Peter Bondra videl ako najvhodnejší typ na kapitánske céčko. „Šarky“ v role lídra, podobne ako v striebornom Petrohrade 2000, inteligentnou autoritou a hokejovým umením bol znovu pozitívnou dušou kolektívu.
Možno mohlo byť kolégium odborníkov taktickejšie, čo je však pri dávno známom pretlaku našich výnimočných útočníkov dosť ťažké. Mnohé predurčila už nominácia, ktorá vznikla na základe internetových hlasov verejnosti či v dennej tlači.
Každý fanúšik i odborník nepochybne uzná, že ústredná osobnosť zlatého slovenského tímu si nejaké, možno i špeciálne ocenenie zaslúžila. Všeobecne obľúbený M. Šatan (dvojnásobný najlepší hokejista Slovenska – 2000, 2001) však ostal bez puku. Našťastie práve on už mnohokrát dokázal, že na ľade hrá rovnako dobre s pukom i bez neho. A aj mimo ľadu má silu povzniesť sa, čo je zárukou, že v budúcnosti mu neujde množstvo ďalších Zlatých pukov.
VOJTECH JURKOVIČ
