uje o body. Mať Vitteka v terajšej forme v mužstve je jednoducho terno. Pred štyrmi mesiacmi oslavoval len dvadsiatku a už má na konte 32 ligových gólov. Za dve celé sezóny, jednu s pár zápasmi a jednu prebiehajúcu. Chlapec, ktorý sa rodičom, inak iba rekreačným športovcom, vydaril, je prostredný z troch súrodencov. Starší brat Dušan onedlho rozkrúti ďalšiu hokejovú sezónu vo švajčiarskom Rappersville, mladšia sestra Sylvia sa venuje športovému tancu.
Druhým gólom Trenčínu v 3. kole ste uzavreli tridsiatku ligových zásahov, na začatie novej ste mali minipauzu v Petržalke.
„Aj tam som dal gól, ale rozhodca ho neuznal. Od začiatku sezóny sa mi darí v každom zápase dostať sa do niekoľkých gólových šancí. A to je hlavné.“
Vravia o vás, že máte v sebe intuíciu, predvídanie šancí. Je to vrodené, alebo sa to dá naučiť?
„Treba to mať v sebe. Ja som to dostal do vienka a som rád, že sa tak stalo, teraz túto schopnosť zdokonaľujem. Vždy sa treba pokúšať o gól z akejkoľvek situácie a ja sa snažím. Chce to byť v správnom momente na správnom mieste.“
Predstavovali ste si góly proti Dubnici tak, ako sa zrodili?
„V podstate áno. V prvom prípade som dostal prihrávku od Vomáčku a vopred som vedel, že budem páliť z prvej vedľa brankára. Pri nepriamom kope som ukázal Norovi Hrnčárovi, nech mi to kopne na prednú žrď. Ja som najskôr odtiahol obranu a potom som sa vrátil na pôvodné miesto a vyskočil skôr ako súperi.“
Tesne pred gólom dával tréner Griga pokyn Hanekovi, aby si vás prebral. Vnímali ste to?
„Nie, sústreďoval som sa na súhru s Hrnčárom. V podstate som Haneka predskočil. Možno situáciu podcenil, alebo zaspal. Podstatné je to, že ja viem skôr, čo chcem urobiť, kým obranca si to môže len domýšľať.“
Vravia o vás, že ste muž momentu. Celý zápas nemusíte nič urobiť a keď sa raz správne postavíte, dáte gól. Súhlasíte?
„Nemyslím si, že by som bol hviezdou v tom poňatí slova, ako je muž momentu. Necítim sa na to, ale viem, že treba byť v správny čas na správnom mieste. Ak to zodpovedá tomu, potom súhlasím. Pri šanciach využívam aj výšku 187 cm a výskok. Proti Dubnici som sa asi päťkrát dostal do šance. Jednu hlavičku skvele vyrazil Kováč, potom zneškodnil dlhú loptu, ktorú som si spracoval na prsiach v šestnástke, a napokon chytil aj bombu z voleja spoza šestnástky.“
Vo viacerých médiách sa objavilo: Vittek – Dubnica 2:1. Súhlasíte?
„Nie. Vyhral Slovan, nie Vittek. Keby nebolo spoluhráčov, nedostal by som sa do spomínaných šancí. V prvom polčase sme hrali zle, celé mužstvo, so Šlahorom sme boli vpredu osamotení. V kabíne sme to rozobrali. Prišli výmeny, a zrazu sme zachytávali odrazené lopty, dostávali sa za obranu Dubnice.“
Aký je to pocit, keď hľadisko skanduje vaše meno a z ihriska vás odprevádza vytrvalý potlesk?
„Veľmi príjemný, ba až nepríjemne mrazivý. Je to ocenenie pre každého športovca, každý po tom túži a každému to rád dožičím. Ale zároveň v tom cítim aj isté uznanie pre celé mužstvo. Lebo aj ono mne pomáha. Futbal je kolektívny šport.“
Zablyslo sa v Slovane na lepšie časy?
„Verím. Posunuli sme sa v tabuľke, ale aj pohodou v mužstve. Malo by to pokračovať aj v Košiciach, kde, verím, zabodujeme. Pri lepšom sústredení sa v prvých kolách sme mohli mať o tri-štyri body viac a už teraz mohlo byť ešte veselšie.“
JÁN MIKULA
