FOTO – TASR/AP
Svetoznáma Rumunka Gabriela Szabóová si držala výhodnú druhú pozíciu. Klasicky, dvesto metrov pred cieľom nasadila finiš. Málokto mu odolá. Ibaže Ayhanová vydržala až do cieľa. Vyhrala o dve stotiny. V nedeľu sa zrodila atletická senzácia roka, ktorú sotva niekto zatieni.
Szabóová Turkyňu nepoznala
Slávna rodáčka zo sedmohradskej Bystrite sa priznala – mladú 23-ročnú Turkyňu si pred finále nepamätala. Urobila chybu. Obe strednotiarky bežali proti sebe na veľkom podujatí dva razy. Na olympiáde 2000 v rozbehu. Gabriela zdolala súperku o štyri stotiny, ale spolu postúpili. Turkyňa ako prvá atlétka krajiny polmesiaca vôbec. Vlani na MS v Edmontone Szabóová vyhrala, Ayhanová bola ôsma. Süreyya vedela na chlp presne: „Bolo to pred rokom a dvoma dňami.“
Študentka telesnej výchovy z Gaiziantepu zvíťazila na Svetovej univerziáde v Číne 2001, čo nie je z hľadiska kráľovnej športov žiaden prenikavý úspech. Ani ôsme miesto z juniorských majstrovstiev Európe 1997 nie je terno.
Odistená nálož
Po súťaži v Pekingu si Turkyňa zranila koleno. V tohtoročných tabuľkách nefigurovala vôbec, v dlhodobých tiež nie. Držala rekord krajiny časom 4:03,02 min z vlaňajška (na 800 metrov 2:00,64 min). Na internetovej stránke Medzinárodnej asociácie atletických federácií píšu o „tureckej tajnej zbrani.“ Ono vlastne ide o riadne odistenú nálož. Zlepšenie sa v jednom behu o 4,32 s, posun zo 4:03,02 na 3:58,79 min (svetový výkon roka) na súťaži prvej veľkosti, nemožno označiť inak. Azda iba „zázrak“ neznámeho Gréka Kenterisa, dnes veľmi slávneho šprintéra na sydneyskej olympiáde z 20,36 s na 20,09 s, možno prirovnať k mníchovskej tureckej senzácii.
Beh bez taktiky
Süreyya je moderná moslimská žena, hoci žije v zapadnutom vysokohorskom Erzurume vo výške 2200 metrov. Trénuje na štadióniku položenom o štyristo metrov nižšie. Od trinástich rokov ju pripravuje stále jeden muž – Yucel Kop, ktorý bol do predvčerajška rovnako neznámy ako jeho zverenka.
Kop i Süreyya boli na Olympijskom štadióne z triumfu riadne vyjavení, na výraz neveriaci by sa asi Turci urazili. Ale tvárili sa tak. Turek sa objímal na trénerskej tribúne s každým naokolo, víťazka obehla azda ďalšiu míľu s červenou vlajkou a polmesiacom.
Na tlačovej besede sa mladá žena z euro-ázijskej krajiny snažila hovoriť s pokojnou mysľou. Nešlo jej to príliš: „Keby ste mi ponúkli čokoľvek na svete, vybrala by som si zlato z Mníchova. Nemala som žiadnu taktiku, iba pretekať zo všetkých síl. Cítim sa totálne vyčerpaná. Možno aj chorá, ale to je určite od únavy i fascinujúcej atmosféry na štadióne.“
Ayhanová je prvým atlétom od Bosporu, čo vyhral kontinentálny šampionát a druhým medailistom svojej krajiny (trojskokan Ruhi Serailp bol tretí v roku 1950). Z atletickej Európy sa stáva „veľká Európa.“ Zvíťazila Turkyňa i žrdkár Alex Averbuch, občan Izraela.
