Kladivár Libor Charfreitag bol na mníchovských majstrovstvách Európy našou jasnou jednotkou. Záber je z vlaňajšieho mítingu v Nitre. ŠTARTFOTO – PETER POSPÍŠIL

poskytli Slováci ten druhý obraz.

Minulosť – od desiatich k piatim

Naša atletika potrebovala aspoň náznak lepších časov ako soľ. Na poslednom európskom šampionáte v Budapešti 1998 obsadil síce vytrvalec (5000 m) Miroslav Vanko ôsme miesto, na olympiáde v Sydney 2000 skončil guliar Milan Haborák jedenásty, ale predsa len to boli nevýrazné náznaky.

Na ME 1994 sme ešte ako-tak uspeli – Róbert Štefko bol na 10 000 metrov štvrtý, bežec na 400 m Štefan Balošák siedmy, chodci Igor Kollár (20 km) siedmy, Pavol Blažek (50 km) deviaty.

Na OH 1996 v Atlante sa dostal Štefan Balošák do semifinále v slovenskom rekorde 45,32 s, čo aj po terajších ME zostáva náš posledný historický výkon dosiahnutý na vrcholnej súťaži. Zvyšok výpravy zhorel.

V Aténach, na MS 1997 natrela bronzová medaila Igora Kováča na 110 m prekážok úplne všetko na ružovo. Bol a je to historicky najväčší úspech po Pribilincovom zlate na OH 1988 v Soule, ale vážnosťou disciplíne iste rovný chodcovým striebram na MS 1983 a 1987.

Na MS 1999 v Seville ako-tak „žehlil“ chodec Igor Kollár šiestym miestom. V kanadskom Edmontone 2001 na svetovom šampionáte to potom buchlo. Ani pri najlepšej vôli sa nedal nájsť slušný výsledok. Šestnásta priečka vyniesla guliarovi Milanovi Haborákovi, samozrejme v spojení s veľmi dobrým 7. miestom na halových MS v Lisabone, titul Atlét roka.

Prítomnosť – sympatický náznak

Atletika je individuálnym športom, preto radosť z Kováča pred piatimi rokmi mala dôvody. Teraz v Mníchove skončilo na slušných miestach z osemnásťčlennej výpravy s deviatimi debutantmi na veľkom seniorskom podujatí vôbec – päť Slovákov a jedna Slovenka – kladivár Libor Chafreitag siedmy, šprintér (200 m) Martin Briňarský, guliar Milan Haborák, kladivár Miloslav Konopka zhodne desiati, chodec (50 km) Peter Korčok jedenásty, trojskokanka Dana Velďáková štrnásta. Nie je to veľký skok, ale veľmi potešil. Po hroznom Edmontone hotový balzam.

Pravda, ani z tohto poltucta nie je každý výsledok veľký, ani prekračujúci očakávanie. Pokúsili sme sa preto, samozrejme do istej miery subjektívne, zaradiť slovenských reprezentantov v Mníchove do štyroch kategórií.

Príjemné prekvapenia

Najväčším plusom bolo jednoznačne vystúpenie 24-ročného kladivára Libora Charfreitaga, ktorý si dva razy posunul osobný rekord na slušnú medzinárodnú triedu. Najskôr v kvalifikácii 79,18 m, vo finále 79,20 m. Spôsob, akým sa dostal tretím pokusom do elitnej dvanástky, bol kabinetným príkladom bojovníka, ktorý verí vlastným silám.

Juniorský bronzový Európan z kategórie dvadsaťtriročných (rok 2001) Miloslav Konopka skvele zvládol kvalifikáciu, desiata priečka vo finále je pekná, hoci výkon bol o tri metre za osobným rekordom.

Šprintérovi Briňarskému chýbal kúsok šťastia, aby sa dostal do finále. V treťom behu za dva dni zle odštartoval (pri prvom kroku sa mu zvrtla noha) a stratu nedobehol.

Smolu mal aj v úvode – v rozbehu. Tam pre zmenu skvele zareagoval na výstrel štartéra. V závere, rozumne šetriac sily, zaostal o stotinu za slovenským rekordom 20,74 s.

Bronzová juniorská trojskokanka z majstrovstiev sveta v Čile 21-ročná Dana Velďáková obsadila na prvej veľkej súťaži dospelých síce až štrnástu priečku výkonom 13,78 m, ale po pretekoch veľmi sympaticky prejavovala nespokojnosť. Na postup jej chýbalo 9 cm.

Chodec Peter Korčok sa oproti minulému šampionátu zlepšil o desať priečok. Z budapeštianskeho 21. miesta na mníchovské jedenáste.

Vyšší štandard

Guliar Milan Haborák je v tohtoročných tabuľkách siedmy a taký aj mohol byť. V kvalifikácii rutinovane vrhol solídnych 20,15 m. Vo finále ho však zbytočne, v najdaždivejšom večeri šampionátu, znervóznil verdikt rozhodcu, ktorý mu „odpískal“ prekročenie časového limitu. To je fakt, ktorého opak sa nedá nijako dokázať.

Ani ryba, ani rak

Dvadsaťsedemročný chodec Peter Barto, tabuľkovo posledný v poli dvadsiatkarov, dopochodoval osemnásty, čo je v podstate dobré.

Prekážkarka na 400 metrov, amatérka Miriam Hrdličková živiaca sa účtovníctvom, zabehla svoj druhý najlepší čas roka. Po súťaži rozčertene opakovala – slovenský rekord som určite mala posunúť.

Výškar Ľuboš Benko v ustavičnom daždi skoro postúpil do finále. Ak by skočil 215 cm na prvý pokus, je tam. Konečná výška má však veľmi priemerné parametre.

Sklamali

Jediným spoločným menovateľom všetkých v tejto skupine je slabý výkon. Inou kategóriou, kto ho ako strávil.

Prekážkarka na 100 m Miriam Bobková (od tohtoročného slovenského rekordu 13,48 s bola slabšia o 0,23 s) bola nešťastná, rozumne hľadala príčiny zlyhania s túžbou výsledok niekde rýchlo napraviť.

Veľká skupina chodcov šla veľmi opatrne, na chvoste poľa. Bátovský bol na 20 km 23., Janek na 50 km dopochodoval do cieľa na dvadsiatom mieste, poslednom z klasifikovaných (ôsmich pretekárov diskvalifikovali). Pravda, cení sa, že náročnú súťaž dokončil, hoci mal dve červené. Martin Pupiš bol medzi tými, ktorých arbitri vylúčili. Stáva sa, čo však neospravedlňuje.

Devätnásťročná kladivárka Martina Danišová, strieborná juniorka z nedávnych MS v Kigstone, patrí slovenským rekordom 68,50 m (vlani) a tohtoročným maximom 68,22 m do medzinárodnej triedy dospelých. Pôsobila odovzdane, mlčanlivo, smutne, skleslo. Prípadný argument, ktorá však tentoraz nevyslovila – som stále juniorka, neobstojí.

Výškarka Mária Melová skočila v kvalifikácii slabých 183 cm. Ťažko bolo z nej dostať súvislú vetu, ale tvárila sa celkom spokojne. Usmiata a čerstvá si pochutnávala na tyčinke müsli.

Pavol Pankúch hodil pod osemnásť metrov, skonštatoval slabý výkon, a pobral sa do Olympijskej dediny. Bolo na ňom vidno, že si sklamanie uvedomuje.

Diskár Jaroslav Žitňanský hodil skoro o deväť metrov menej než je jeho tohtoročný slovenský rekord (64,74 m). Ani kvalifikačný limit 63 metrov nemal byť nad sily Piešťanca. Vrhač otvorene povedal, že sa živí hádzaním disku. V Mníchove boli aj zlatí medailisti na tom ako on – nedostali ani euro. Povedal, že bude ustavične vyhľadávať všetky dostupné súťaže. Úprimnosť ctí. Ešte viac by ctilo, keby sa náš rekordér zriekol účasti na ME.

P. S. Chodcu Radovana Eľka sme nehodnotili. Súťažil v ťažkej situácii po úmrtí otca.

SLOVÁCI V MNÍCHOVE

7. miesto: Libor Charfreitag (kladivo) 79,20 – os. rekord, 10. miesto: Milan Haborák (guľa) 19,40 (v kvalifikácii 20,15), 10. miesto: Miloslav Konopka (kladivo) 77,33 (v kvalifikácii 78,16), 10. miesto: Martin Briňarský (200 m) 20,97 v semifinále (20,75 v rozbehu, 20,83 v medzibehu), 11. miesto: Peter Korčok (chôdza na 50 km) 3:55:34, 14. miesto: Dana Velďáková (trojskok) 13,78 v kvalifikácii, 16. miesto: Ľuboš Benko (výška) 215 v kvalifikácii, 16. miesto: Miriam Hrdličková (400 m prek.) 57,88 v rozbehu, 18. miesto: Peter Barto (20 km chôdza) 1:25:36, 18. miesto: Mária Melová (výška) 183 v kvalifikácii,

20. miesto: Marek Janek (50 km chôdza) 4:19:08, 22. miesto: Radovan Eľko (20 km chôdza) 1:27:47, 22. miesto: Pavel Pankúch (guľa) 17,93 v kvalifikácii, 23. miesto: Miloš Bátovský (20 km chôdza) 1:28:54, 25. miesto: Jaroslav Žitňanský (disk) 56,19 v kvalifikácii, 26. miesto: Martina Danišová (kladivo) 60,28 v kvalifikácii, 31. miesto: Miriam Bobková (100 m prek.) 13,71 v rozbehu,diskvalifikovaný: Martin Pupiš (chôdza na 50 km).