Trojročný chlapček pri skoku z metrovej výšky dopadol zle na ruku a nevyhol sa zlomenine ramennej kosti. Šťastie mal aspoň v jednom – zlomená kosť ostala na svojom mieste a nemuseli mu ju pod narkózou naprávať. Hneď po sadrovaní mohol ísť domov. Držal sa statočne – i keď pár slzičiek sa vlúdilo. FOTO SME – SOŇA REBROVÁ

Smrteľným tragédiám a nehodám sa nevyhli ani tohtoročné prázdniny. Médiá takmer každý týždeň prinášajú správy o tragických nehodách prázdninujúcich školákov a študentov. Niekto povie, že to len médiá nemajú v lete o čom písať a všetko zveličujú. Iní sa zase nazdávajú, že úrazov a smrteľných nehôd počas prázdnin pribúda. Kde je pravda?

Smrteľných úrazov ubúda

Podľa štatistík na Slovensku ročne utrpí úraz viac ako 200 000 detí – dve tretiny z nich tvoria chlapci. Približne 20 000 detí musia pre úraz hospitalizovať. Takmer 200 zostane trvalo postihnutých. Viac ako 200 detí zomrie do 24 hodín po úraze.

Pozitívom je, že podľa údajov Štatistického úradu sa toto číslo znižuje. Kým v roku 1997 sa skončil úraz smrteľne pre 499 detí do 19 rokov, v roku 2000 „len“ pre 164 – teda takmer o dve tretiny menej.

„Slovensku v detskej úrazovosti v rámci Európy patrí jedno z popredných miest,“ konštatuje Samuel Hruškovič, šéfredaktor záchranárskeho portálu Rescue a člen komplexnej centrálnej záchranárskej služby. Príčinu vidí v chýbajúcej národnej prevencii. „Ja, ty, on, ona – všetci musíme dbať na prevenciu detských úrazov. Veď sú to naše deti, za ktoré sme my dospelí zodpovední. Ja dnes zachránim tvoje dieťa, zajtra ty zachrániš moje.“

Myslí si, že na deti číha tak veľa nástrah, že „rodič, aj keby sa veľmi snažil, nedokáže pred nimi svoje dieťa na sto percent uchrániť“.

Najväčšie riziko – cesty

Najviac úrazov číha na deti na cestách – tu sa stane asi tretina smrteľných úrazov detí do 14 rokov. Peter Beniač, lekár zo Záchrannej dopravnej služby Nemocnice s poliklinikou V. Stanyola v Žiline, hovorí, že kritickým obdobím je u detí vek 5-6 rokov.

„Deti začínajú byť samostatnejšie, bicyklujú sa po chodníkoch a cestách, hrajú loptové hry. Nemajú ešte veľké skúsenosti a nedokážu odhadnúť nebezpečenstvo.“

Aj záchranársky portál Rescue hovorí, že deti si riziko uvedomujú menej ako dospelí. Nevedia odhadnúť rýchlosť prichádzajúceho auta, nevšimnú si ticho idúce vozidlo. „Najbezpečnejšie je učiť malé deti, aby cez cestu prechádzali len vtedy, ak nejdú žiadne vozidlá v oboch smeroch.“

Rizikovou skupinou sú aj čerství držitelia vodičských oprávnení. Dokazujú to aj dva prípady ťažkých autonehôd z posledného júlového týždňa, pri ktorých zahynulo deväť mladých ľudí.

Riziko číslo dva – voda

Druhou najväčšou skupinou úrazov sú utopenia. V júli ich bolo naozaj dosť. Mohlo deti pred utopením zachrániť, keby boli vedeli dobre plávať?

Záchranár Samuel Hruškovič si myslí, že nie. „Mnohí rodičia si myslia, že keď dieťa vie plávať, už sa nemôže utopiť. Nie je to pravda. Každý rok sa utopia aj veľmi dobrí plavci, nieto ešte deti. Skôr sa utopí dieťa, ktoré vie plávať, pretože je vo vode, lebo dieťa, ktoré plávať nevie, sa vode vyhýba.“

Dodáva síce, že je samozrejmé, aby sa deti učili plávať, môže im to zachrániť život – napríklad pri náhodnom spadnutí do vody – netreba však zabúdať na podstatnú vec: „Aj potom na ne stále treba dávať pozor a nepúšťať ich cez letné mesiace samé k vode, čo je u nás, žiaľ, bežné.“

Utopiť sa vraj človek môže veľmi ľahko – malé dieťa i vo vedre vody. Dôkaz? I tohto roku sa vo vani plnej vody utopil ročný chlapec.

20 percent rodičov necháva deti bez dozoru

Medzi ďalšie, i keď menej početné nešťastia patria najmä pády z výšky, popálenia, otravy. Mnohí lekári si myslia, že za úrazy detí sú zodpovední rodičia, pretože nedávajú na deti dostatočný pozor. Podľa prieskumov naozaj necháva deti bez dozoru štyri a viac hodín takmer dvadsať percent rodičov. Chvályhodné však je, že počet rodičov, ktorí ich bez dozoru dospelej osoby nikdy nenechajú, je ešte vyšší – až 43 percent.

Čítajte viac v prílohe ŠKOLA A RODINA