Moje vzrušenie a vzápätí sklamanie z planej informácie nevyjadruje, myslím, prchavú túžbu po senzácii, ku ktorej sa ostatne bez hanby priznávam. Vyjadruje naopak túžbu po vážnosti a význame udalostí, ak chcete, po vážnosti bytia.

Táto túžba je zdanlivo arogantná. Ako keby nebrala do úvahy vážnosť prírodných katastrof, biedy a hladu stámiliónov, neberie do úvahy ľudské utrpenie, ktoré vyvoláva otázku o povahe a zmysle našej existencie a ktorá ostáva bez odpovede.

Ale napriek tomu, že odpovede stále niet, táto otázka začína slabnúť pod ťarchou globálnej banality a praktických riešení. Strach, ktorý mal ešte nedávno univerzálny charakter, naposledy z tretej svetovej vojny, sa rozdrobil na množstvo obáv, ktoré si vyberáme podľa svojej povahy.

Môžeme sa báť jadrových elektrární, ozónovej diery, oteplenia, vyčerpania zásob ropy, klonovania, AIDS či choroby šialených kráv. Je len vecou našej voľby, čoho sa budeme desiť, aby sme žili s pocitom ohrozenia, takého potrebného pre dôstojnú existenciu.

Vytráca sa však hrôza z krvilačných politikov, ktorí boli našou univerzálnou hrozbou v minulom storočí. Vytlačil ich triumf liberálnej demokracie a médiá. Globálny šoubiznis víťazí nad ideológiou, ktorá v konkurencii so zábavou vyzerá jednoducho smiešne. Platíme za to všeobecnou stratou vážnosti bytia, ale je to cena primeraná a spravodlivá.

Keď som čítal správu o tureckom mimozemšťanovi, na okamih som si predstavil prvú stranu všetkých novín na svete. Dokonca aj z tých slovenských by razom zmizli správy o zrušenom tendri, prehre našich futbalistov či chorej českej krave.

Palcové titulky by hlásali, že život je aj inde. A vyvolali by otázku vážnosti a zmyslu nášho bytia, o veľkej, univerzálnej hrozbe ani nehovoriac.

Je mi trochu ľúto, že ho nenašli, ale na druhej strane ho chápem. Nenechá sa predsa chytiť len preto, aby nám pomohol vyriešiť problém našej vlastnej globálnej banality.