Oliver Kahn s najcennejšou klubovou trofejou – pozláteným pohárom pre víťaza Ligy majstrov.

Od pamätného finále Ligy majstrov v roku 1999 v Barcelone, keď mníchovský Bayern prehral s Manchestrom United 1:2, až po milánsku drámu pred dvoma týždňami, keď „beckenbauerovci“ zdolali FC Valenciu, však futbalová Európa hovorí najčastejšie o brankárovi Oliverovi Kahnovi.

Keď Mníchov tancoval Kahn-Kahn

Olli je brankár, ktorý dokáže zabojovať sám za celé mužstvo. Pri jednobodovom náskoku Bayernu pred Schalke vo finiši bundesligy dokázal podržať titul v rukách. Aj preto som si istý, že práve Kahn bude rozhodujúcim kľúčom pre Bayern na ceste za ziskom trofeje Ligy majstrov.

Franz Beckenbauer, prezident klubu Bayern Mníchov

Keď si Bayern Mníchov nedávno vybojoval svoj 17. titul majstra krajiny, Franz Beckenbauer už nepoznal nijakú prekážku, ktorá by mohla jeho klubu ešte prekaziť získanie trofeje Ligy majstrov. Bayern na ňu čakal 25 rokov a zhodou okolností to bol práve Beckenbauer, ktorý bol pri triumfe ešte ako hráč.

„Spomínam si na vtedajšie oslavy po finále. Večer sa odohral doslova v rodinnom, klubovom kruhu. Prémie? Brali sme 50-tisíc mariek na hlavu. Je to neporovnateľné s tým, čo sa deje vo futbale dnes. Veď teraz sme zisk trofeje oslávili na párty, na ktorú bola pozvaných tisíc ľudí. No a všetci tí, čo sa o úspech zaslúžili na trávniku, dostali po 500-tisíc mariek,“ porovnáva Beckenbauer štvrťstoročný vývoj v živote najpopulárnejšieho futbalového klubu Nemecka.

Keď v stredu 23. mája necelú polhodinu pred polnocou vyrazil brankár Bayernu Mníchov Oliver Kahn obidvoma päsťami penaltu Pellegrina, začalo sa o 188 cm vysokom a 90 kg vážiacom blondiakovi hovoriť len v superlatívoch. V bundeslige totiž Kahn nepatrí práve k najlepším lovcom penált. Z jeho doterajšej bilancie na nemeckých štadiónoch vyplýva, že z 38 striel z bieleho bodu zneškodnil od roku 1991 iba osem.

„Za normálnych okolností sa vôbec nepovažujem za zázračného brankára. Tri chytené penalty v takom dôležitom okamihu, keď išlo o všetko, však považujem za niečo neskutočné,“ povedal po dráme Oliver, ktorého aj spoluhráči označovali za hlavného tvorcu triumfu.

„Oliver je absolútny hrdina večera,“ zdôrazňoval tréner Ottmar Hitzfeld a Brazílčan Giovanne Elber, ktorého zásluhou sa Bayern prestrieľal do finále cez vlaňajšieho víťaza Real Madrid, dodal: „Tento chlapík je tak nádherne chladnokrvný! Ďakujem za tento okamih Bohu a Kahnovi.“

A čo na to tréner brankárov Bayernu Sepp Maier? „Oli je mentálne mimoriadne vyrovnaný typ. Nikoho podobného som ešte vo futbale nezažil. Jednoducho – titan.“ A Maier nezabudol dodať, že ani pred finále nijako mimoriadne netrénovali Kahnov reflex pri streľbe penált. A keď už, potom nie z jedenástich, ale z ôsmich metrov, kde sa ešte lepšie prejaví pohotovosť muža na bránkovej čiare.

Futbal je hra, ktorá sa hrá dvakrát štyridsaťpäť minút a na jej konci vyhrá vždy Nemecko.

Garry Lineker, bývalý anglický futbalový reprezentant

Bol to večer, na aký sa dlho nezabúda. Aj televízna stanica RTL zaznamenala rekord v sledovanosti – počas finále bolo pred obrazovkami až 16,44 milióna divákov. A všetky médiá zvýrazňovali dominantnosť 32-ročného Olivera Kahna (narodený 15. júna 1969). Bild: Mníchov tancuje Kahn-Kahn, kolínsky Express: Kahnsinn (namiesto Wahnsinn – neuveriteľné, neskutočné), Berliner Zeitung: Kahntastisch (namiesto Phantastisch – fantastické).

A tak futbalista zápasu, ktorému po dráme odovzdal cenu pre najlepšieho hráča brazílsky futbalový kráľ Pelé, zasiahol na pár dní aj do nemeckej slovotvorby.

„Za najlepšieho hráča pri podobných futbalových drámach vyhlásia obyčajne strelca rozhodujúceho gólu. Ja som sa však rozhodol pre muža, ktorý bol pre svoj tím najdôležitejší a najužitočnejší,“ povedal na začiatku búrlivých osláv na milánskom štadióne San Siro Pelé. A v tom čase už dobre naladení nemeckí novinári premenovávali tento futbalový chrám neďaleko La Scaly na Kahn Siro.

Na ďalší deň čakalo na hrdinov z Bayernu na čele s kapitánom Stefanom Effenbergom a brankárom Oliverom Kahnom, ktorí najčastejšie zvierali nad hlavou 62 cm vysokú a 7,5 kg vážiacu pozlátenú trofej Ligy majstrov, v centre Mníchova milión nadšených ľudí.

Mačka z Karlsruhe

Nespomínam si už na nič. Všetko sa odohrávalo, ako keby som sa ocitol na vrchole tranzu. Bolo to absolútne umenie koncentrovanosti, akú som ešte v živote neprecítil. Oliver Kahn po finále v Miláne

Oliverov starší brat, 35-ročný Axel Kahn, pre dvojtýždenník Max nedávno povedal, že v máji bol taký vystresovaný ako ešte nikdy predtým. A 57-ročný otec Rolf Kahn, niekdajší hráč Karlsruher SC, bol zas nesmierne unavený z médií, ktoré ho stále žiadali o interview. Veď kto iný by poznal lepšie vnútorný svet brankárskeho hrdinu ako otec?

„Tú silnú vôľu a nervy má po starej mame. Ona bola odjakživa ctižiadostivá. A potom, syn preštudoval veľa z psychológie. Zrejme aj to mu v zlomových okamihoch vo futbale pomáha. Čo by to však bolo platné bez jeho temperamentu, reakcií, schopnosti predvídať,“ povedal otec momentálne najospevovanejšieho muža Nemecka.

Menej už Rolf Kahn hovoril o tom, ako predvídal on sám. Keď totiž v roku 1974 vyhrali Nemci domáci svetový šampionát, dostal vtedy päťročný Oliver od svojho dedka brankársky dres s menom Seppa Maiera. Odvtedy prestal chlapec snívať o povolaní pilota a skôr ho začal zaujímať otec – futbalista. Ten ho napokon priviedol na štadión v rodnom Karlsruhe, kde si ho neskôr všimol tréner Wilfried Schäfer a ako 18-ročného ho z amatérskej rezervy vytiahol rovno do bránky bundesligových profesionálov.

Kahnova cesta na miesto najlepšieho brankára krajiny však bola ešte dlhá. Reprezentačnej premiéry sa dočkal až v roku 1995, keď už chytal v Bayerne, kam prestúpil rok predtým za 4,8 milióna mariek. Najmä Sepp Maier však rýchlo zistil slabiny svojho zverenca, a tak sa na tréningoch venovali najmä vylepšovaniu Oliverovho nedostatočného odrazu. Dnes už bez problémov vyráža aj tie najprudšie bomby do vzdialeného rohu, vďaka čomu si vyslúžil prezývku Mačka.

V Bayerne prišli postupne aj Kahnove najväčšie triumfy – štyri tituly majstra krajiny (1997, 1999-2001), dve víťazstvá v Nemeckom pohári (1998, 2000), Pohár UEFA (1996) a teraz aj korunovácia v Lige majstrov.

Pritom aj on platil daň v podobe zranení. Hneď po príchode do Bayernu v roku 1994 premaródoval šesť mesiacov kvôli zraneniu kolena, chvíľu to dokonca vyzeralo na predčasný koniec kariéry. V jeho prípade by to však možno nebola až taká tragédia, pretože na rozdiel od väčšiny svojich kolegov má v živote aj inú alternatívu než futbal. Štúdium ekonómie na univerzite v Hagene síce nedokončil, zato jeho firma je úspešná. Sám Kahn vyhlásil, že si dokáže seba samého predstaviť skôr ako burzového makléra než futbalového trénera.

Mr. Business s laptopom

Raz som proti svojmu bratovi hral – ja v drese treťoligového amatérskeho Gaggenauer, on v bránke profesionálneho Karlsruher SC. Vyhrali sme 3:0 a ja som prihral z krídla na všetky tri góly. Olli so mnou dva týždne neprehovoril.

Axel Kahn, brat Olivera

Aký je Oliver Kahn v súkromí? Ako sa vyrovnáva s popularitou brankár, ktorého rekordná nepriestrelnosť v bundeslige trvala 723 minút? To nedokázal ani jeho tréner Maier, ktorý mu počas tréningov káže preskakovať prekážku vo výške 80 cm a zároveň zneškodňovať hádzané lopty.

„Doma je Oliver pokojný, vyrovnaný človek, dokáže vytvoriť vždy príjemnú atmosféru,“ pochvaľuje si Olivera manželka Simone, ktorú si zobral pred dvoma rokmi, po 15-ročnej známosti, až po narodení ich dcérky, dnes už dva a polročnej Kathariny.

„Tajomstvo nášho vzťahu spočíva zrejme v tom, že sa stále dokážeme jeden na druhého tešiť,“ hovorí Oliver, obľubujúci práce okolo domu. Aj po Veľkej noci strávenej v Miláne si doma oddýchol pri kosení trávnika. No na ten „greenový“ na golfových ihriskách mu zostane čas asi až teraz, po stredajšom kvalifikačnom zápase nemeckej reprezentácie v Albánsku. Golf je obľúbeným relaxom futbalistu, ktorý si prezývku Mr. Business vyslúžil vďaka tomu, že aj na futbalové cesty si do batožiny berie laptop. Chce mať neustály prehľad o dianí na burzách.

„Obdivujem svojho brata, jeho lásku k najbližším. Nepoznám rodinnejšie založeného človeka, ako je Oliver. Ak má niekto problém a ozve sa mu, je schopný pobrať sa k nemu hoci aj o tretej v noci,“ hovorí brat Axel.

Kahnov spoluhráč Mehmet Scholl sa zase vyjadril k Oliverovmu vzťahu k humoru: „Závisí to od okolností. Niekedy dokáže byť parádnou zásobárňou vtipov, ale len čo vkročí na trávnik, stráca aj ten najmenší zmysel pre špás. Tak to vraj má byť.“

Keď lanária hviezdu

Kahn dodáva Bayernu patričný imidž a prejav silného kolektívneho ducha. V klube má nielen väčší rešpekt, ale aj moc než Effenberg. Kahn je obľúbencom vedenia Bayernu, ktorý sa teší identifikácii fanúšikov s klubom aj vďaka serióznym verejným vystúpeniam (napríklad v reklame na minerálku) svojho brankára. Nemecký týždenník Sport Bild, 10. januára 2001

Pred pár dňami zvolili Olivera Kahna v Nemecku za hráča sezóny a mnohí mu predpovedajú udelenie koruny nemeckého Futbalistu roka 2001. To muži medzi žrďami dostávajú naozaj málokedy. A ak ho niektoré futbalové magazíny v rebríčkoch európskych brankárov ešte pred časom nedávali vyššie ako na piate miesto, je najvyšší čas, aby svoj názor opravili. Kahn futbalovo dozrel. Okrem dispozícií a vôle sa pod jeho dobrú výkonnosť podpísali najmä progresívne tréningové metódy Seppa Maiera.

Ešte pred vlaňajšími Vianocami ponúkol Liverpool Oliverovi 12 miliónov mariek ročne. Ekonóm Kahn si to zrátal a odmietol. Lanáril ho aj Berlusconiho AC Miláno, ale Kahn i Bayern znovu odmietli. Do tretice sa objavila doslova bomba z britských ostrovov: Arsenal Londýn bol ochotný vyplatiť za Kahna 25 miliónov mariek odstupného. Bola by to najvyššia suma, akú by v histórii futbalu zaplatil klub za brankára, pretože Manchester United dostal Francúza Fabiena Bartheza na Old Trafford „iba“ za 24 milióna nemeckých mariek. Pre Olivera by to znamenalo plat v prepočte 33-tisíc mariek na deň. Opäť však povedal nie. „Bayern je klub, v ktorom sa cítim najlepšie. Zostávam. Ale zato nevylučujem, že raz sa vyberiem za hranice Nemecka. Motiváciou však nie sú pre mňa iba peniaze. Čoraz väčšou výzvou sa pre mňa stáva rozšírenie futbalového i osobnostného horizontu,“ tvrdil Kahn.

Ale viceprezident Bayernu Karl-Heinz Rummenige nezabúda pri každej podobnej príležitosti zdôrazniť, že brankár s „božími päsťami“ (nemecké médiá dali tento prívlastok Kahnovi vďaka trom vyrazeným penaltám v zápase s Valenciou v Miláne) má s bavorským klubom podpísanú zmluvu až do roku 2003.

FOTO – TASR/EPA, ARCHÍV