Ten mladý muž bol fajčiar. Mimoriadne náruživý. A nielen to. Venoval sa aj iným pozemským radovánkam. Aha, čo urobilo pitie s jeho pečeňou. Vyzerá ako kus sopečnej horniny. Poškodený orgán je tvrdý ako kameň. Posledné štádium cirhózy. Sivohnedá pečeň mala polovičnú veľkosť zdravého orgánu.

A čo srdce? Ako vrecko krvi. Ťažko uveriť, že niekedy bilo. Kardiomyopatia v pokročilom štádiu. Alkohol pôsobí priamo toxicky aj na srdcový sval.

Muž veľa doprial aj svojim chuťovým bunkám. Koronárne cievy sú zanesené ako potrubie. Čo nám napovie žalúdok? Patológ vyberá orgán, na ktorom si počas života tak zakladáme. Každá druhá žena si myslí, že ním prechádza aj láska, všakže? Potom ho rozrezal. Vnútro bolo červené, akoby spálené od slnka. Samý vred. Jasný príklad alkoholickej gastritídy.

Čo ho teda zabilo? Čo nás predčasne zabíja v 21. storočí? Pečeň, srdce, pľúca, krvácanie do žalúdka, stres?

„Čo len chcete. Všetko. Vyberte si.“

Patológovia majú zvláštny zmysel pre humor. Väčšinou je čierny. Ako poslední majú väčšinou pravdu.

Lekári dnes dokážu zázraky. My im ich kazíme

Veda je k nám žičlivá. Sľubuje nám viac a viac. Budeme žiť stále dlhšie. Dieťa, ktoré sa dnes narodí, sa vraj dožije v pohode stovky. Keď ochorie, dostane umelú pečeň, umelé oči, pľúca, umelé mozgové bunky, umelú krv.

Narodí sa, aj keby jeho otec či matka boli považovaní za neplodného. Embryológovia a experti na umelé oplodnenie dnes dokážu nemožné.

Aj keby malo po pôrode len 500 gramov, čo bolo kedysi považované za potrat, prežije. To dokážu už aj neonatológovia na Slovensku. Iní zase dokážu oddeliť siamské dvojčatá.

Ľudia v bielych plášťoch sú však skeptickí. Pečeň takto vypiplaného dieťaťa bude mať totiž možno už v dvanástich rokoch za sebou krst alkoholom, o pár rokov to bude tvrdá droga, heroín, pervitín, LSD. Ponuka je široká.

Keď bude dospelé, rok čo rok vypije niekoľko litrov tvrdého alkoholu, vína a piva, vyfajčí 1700 cigariet. Také sú štatistiky.

Práve narodené dieťa bude mať s 30-percentnou istotou obezitu, cukrovku, viac ako 50-percentnú šancu, že v štyridsiatke zomrie na infarkt alebo mozgovú mŕtvicu, 40-percentnú pravdepodobnosť, že ak nezomrie na infarkt, umrie o nejaký čas na rakovinu. Vyhliadka, ktorá za veľa nestojí.

Hoci dennodenne počúvame správy o tom, že každých dvadsať minút umiera jeden človek na infarkt, že nádorové choroby ohrozujú každého tretieho z nás, pijeme, fajčíme, napchávame sa a pracujeme tak, akoby sme tu mali byť dnes naposledy.

Lekári dnes dokážu zázraky, a my im ich kazíme.

Moje telo by stále jedlo, pilo a milovalo

Sme nenapraviteľní, alebo za to jednoducho nemôžeme?

Jožo Ráž si spieva a my s ním: Telo si so mnou robí, čo chce. Nevie, kedy má dosť a nikdy nepovie nie. Stále by jedlo, pilo a milovalo. Len by sa hralo, dobre sa malo, stále si užívalo. A všetko je mu málo.

Preto sme takí tuční a chorí?

Tak túto otázku si kladú každoročne experti z celého sveta na sympóziách a odpovede sú najrozličnejšie.

Prečo svet tučnie? Môžeme si za to sami? Experti tvrdia, že áno. Len nepatrné percento ľudí má vážne problémy s metabolizmom a poruchy štítnej žľazy.

Prečo je potom také ťažké byť štíhlym a zdravým?

Je to v psychike?

Ľudia sú vystresovaní a jednoducho si nevedia odoprieť, to čo im chutí. Aj takéto sú odpovede.

Je to v mozgu?

Aj také sú názory. Ľudský druh strávil totiž viac ako 99 percent svojej existencie na Zemi v prostredí, ktorému sa hovorí spoločnosť lovcov a zberačov.

Neuropatológ František Koukolík napríklad tvrdí, že naša myseľ zo staršej doby kamennej nám radí: „Akonáhle zbadáš niečo sladkého, tučného alebo mäsitého, zjedz toho čo najviac, je to vec prežitia, hlad je za rohom.“

V modernej civilizácii je však za rohom cukráreň, bistro, McDonald. A tak sa vraj napchávame.

Ako prekonať signály mozgu staré tisícky rokov?

„Metabolizmus človeka, ktorý bol vybavený na život v dobe kamennej, v novoveku nestíha,“ hovorí napríklad profesor Hoppbichler z Innsbrucku.

Pre tých, čo si nosia svoje kilá navyše, sa to ako výhovorka počúva dobre.

Lenže to nás chorôb nezbaví.

Kedysi muži umierali vo vojnách, dnes na infarkt

Nadmerná tučnota je druhou najčastejšou príčinou predčasného úmrtia a skracuje život v priemere o 9 rokov.

S telesnou schránkou veľkosti XXL sa po Slovensku v súčasnosti pohybuje okolo 1,5 až 2 milióny ľudí, z toho polmilióna s veľkosťou až XXXL, čo už je poriadna obezita. Ľudí s extrémnou tučnotou nad 120 kilogramov stále pribúda. Ich problémy nie sú o nič menšie. Tuční ľudia trpia nespavosťou, bolesťami krížov, cukrovkou, nadmerným potením, chorobami srdca, zvýšeným rizikom infarktov a nádorových chorôb.

RNDr. Emil Ginter: „Muži kedysi umierali kvôli vojnám a teraz zomierajú prevažne na srdcovo-cievne ochorenia.“ Tie však podľa neho, na rozdiel od vojen, dokážeme ovplyvniť aj sami zdravým životným štýlom.

Ľudské telo by podľa biogerontológov malo vydržať 115 aj viac rokov. Teda dvakrát toľko ako je dnes jeho momentálna životnosť. Hoci lekárska veda urobila obrovské pokroky, v niektorých oblastiach môže byť bezradná.

Človek sa totiž programovo ničí. Hovorí tomu, že si aspoň užije.

Častý argument je: Veď aj tak musíme na niečo zomrieť.

Človek je najchorejším žijúcim druhom na planéte. Tento fakt platí aj napriek tomu, že ako jediný druh vybudoval nemocnice so špičkovým zariadením, najrozličnejšie zdravotné inštitúcie, vypracúva výživovú politiku, chrlí okolo seba zdravotnú osvetu a podrobné výživové tabuľky.

„Človek je tiež jediný živočích na tejto planéte, ktorý sa prejedá, doslova prežiera,“ hovorí vedecký pracovník RNDr. Gabriel Hocman, ktorý sa popri dlhoročnej vedeckej práci v oblasti chemickej prevencie zaoberal najmä vplyvom stravy na vznik onkologických ochorení. Už za socializmu. Za totality to bola vec nevídaná. Jeho knižka Stravou proti rakovine nemohla vtedy vyjsť, ideológovia sa báli, žeby medzi ľuďmi šírila paniku.

Pritom je to aj správna výživa, ktorá „predlžuje“ život.

Churchilla si neberte za vzor

Je až neuveriteľné, čo zjeme a vydržíme. Do nášho tela sa počas života dostane ročne až 2,5 kilogramov chemikálií, pesticídov, ťažkých kovov, zvyšky veterinárnych liečiv a hormónov.

„Dnešný civilizovaný človek sa účinkom mutagénnych a karcinogénnych látok nevyhne. Žijeme s kalkulovaným rizikom účinku rôznych škodlivín na náš organizmus. Určitému riziku sa teda nevyhneme ani pri najopatrnejšom spôsobe stravovania. Vypočitateľné riziko však môžeme udržiavať na čo najnižšej hranici,“ hovorí G. Hocman.

Sú však aj takí, ktorí sa napchávajú slaninou, vajcami, chlieb si nahrubo natierajú masťou. Pritom fajčia, pijú, a napriek tomu sa dožijú vo sviežosti aj osemdesiatky.

„Na takéto exemplárne výnimky ľudia radi poukazujú a okolie si ich často berie za vzor. Lekári však upozorňujú, že podobných ľudí so železným zdravím, ktorým takmer nič neuškodí, je asi 10 percent. Ide však o výnimky, ktoré majú na to genetické predpoklady. Odborne sa tento úkaz nazýva Churchillov syndróm, pretože Churchill neobmedzene jedol, pil, stresov mal tiež dosť, a napriek tomu bol fit takmer do deväťdesiatky,“ hovorí Hocman.

A dodáva: Neberte si ho, preboha, za vzor.

Alkoholici majú život o 15–20 rokov kratší

Na Slovensku sa od nepamäti veľa pije. Zmení sa to niekedy?

„Nedostatok dlhodobých osobných perspektív a psychické napätie vyvolali počas totality u veľkej časti populácie na Slovensku kult osobnej spotreby. Ľudia veľa jedli, pili a fajčili,“ hovorí RNDr. Emil Ginter z Ústavu preventívnej a klinickej medicíny v Bratislave. Totalita sa však skončila a pije sa ďalej.

Štatistiky hovoria, že len 5 percent slovenskej populácie sú absolútni abstinenti, dve tretiny sú bezproblémoví konzumenti, jedna tretina Slovákov pije hazardným spôsobom s náchylnosťou na alkoholizmus a 5 percent sú tvrdí alkoholici.

Oficiálne štatistiky tiež tvrdia, že spotreba alkoholu u nás pekne klesá.

Jeden obyvateľ dnes vypije v priemere už len 7,9 litra alkoholu. Z toho 3,9 litra tvrdého, 1,5 litra vína a 2,5 litra piva. Pred desiatimi rokmi sme pili viac – 10,4 litra na hlavu vrátane dojčiat.

V medzinárodných rebríčkoch je Slovensko v spotrebe alkoholu na 10. až 11. mieste. Z bývalých socialistických krajín sú pred nami napríklad Maďarsko a Česko.

Spotreba destilátov na Slovensku je však podľa lekárov mimoriadne vysoká. Niektorí tvrdia, že spolu s Rusmi pijú Slováci najviac na zemeguli. Nikto to však nemôže dokázať. Štatistiky totiž nezaznamenávajú pašovanie a tajné pálenie alkoholu. Najviac sa pije vo východnej časti republiky. Do nemoty sa spíjajú ľudia v podhorských oblastiach, najmä na Orave a Kysuciach.

V okolí Bratislavy, kde sú obyvatelia bohatší, je väčšia pravdepodobnosť, že siahnu po drahších drogách. Tu je zároveň aj najmenšia spotreba alkoholu.

Alkoholici majú život o 15–20 rokov kratší. Ale nielen to, následky alkoholizmu nás ročne stoja 16 miliárd korún. Ešte predtým, než sa zničia navždy, ničia život svojim blízkym, zamestnávajú desiatky lekárov. Sú ročne 130 dní práceneschopní, zatiaľ čo nealkoholici len 16 dní.

Máme zvýšený tlak, ale vôbec o tom nevieme

Na Slovensku má asi jeden a pol milióna ľudí vysoký krvný tlak. To „asi“ je veľmi dôležité. Koľko ich je totiž naozaj, nevieme.

Profesor MUDr. Ivan Balažovjech, internista z Dérerovej nemocnice v Bratislave, upozorňuje, že až polovica ľudí u nás, ktorí majú hypertenziu, o tom vôbec nevie. Ale to nie je všetko. Je to ešte horšie. „Z tej polovice sa len polovica pacientov lieči a ďalším problémom je, že aj tí, čo sa liečia, sa neliečia vždy najvhodnejšími liekmi. Až tretina pacientov neberie lieky pravidelne a ďalších 30 percent neberie predpísané lieky vôbec.“

Vyslovene si koledujeme o infarkt alebo náhlu mozgovú príhodu. Tak čo s nami?

„To najhoršie, čo ešte škodí srdcu, je stres, ktorý sa však ťažko definuje,“ hovorí svetoznáma kapacita v oblasti chorôb srdca, profesor A. Hjalmarson z univerzity v Göteborgu, ktorý sa nedávno v Bratislave zúčastnil na sympóziu venovanom liečbe srdcového zlyhania. Fajčenie a stres, to sú podľa neho tie najhoršie rizikové faktory. S každou ďalšou vyfajčenou cigaretou výrazne zvyšujeme riziko, že ochorie naše srdce.

Načo nám medicína 21. storočia ponúka umelé srdce či pečeň, keď nezájdeme ani na pravidelnú preventívnu prehliadku?

Už dnes žijeme dlhšie, ale nie je to zadarmo. Neumierame zdraví.

Čím dlhšie žijeme, tým je väčšie riziko, že nám zlyhá srdce a naše bunky sa zvrhnú. Ale, ako tvrdia patológovia, môžeme si vybrať ešte skôr. Je toho na výber dosť…

ILUSTRAČNÉ FOTO – ĽUBOŠ PILC