Irak vyjadril začiatkom týždňa odpor proti chystaným tzv. inteligentným sankciám OSN tým, že uzavrel svoje kohútiky s ropou pre Západ. Západné štáty odoberajú 2,3 miliardy barela irackej ropy denne v rámci programu „ropa za potraviny“. Iracká ropa však tečie ďalej do susedných štátov, ktoré tajne porušujú embargo, aby aspoň čiastočne nahradili straty, ktoré im spôsobilo.
Prekvitajúci čierny obchod s irackou ropou je odvrátenou stranou sankcií, ktorých hlavným cieľom bolo zabrániť režimu Saddáma Husajna, aby za zisky z druhých najväčších zásobísk ropy na svete (po Saudskej Arábii) vybudoval vojensky silné impérium ohrozujúce iné štáty. Opak sa stal pravdou. Kým OSN starostlivo kontroluje investovanie každého centu zisku z povoleného vývozu, milióny dolárov prúdia do Saddámovej pokladne z ilegálneho predaja.
Sankcie treba zmeniť
Všetci členovia Bezpečnostnej rady OSN sa zhodujú v názore, že sankčný režim nie je dobrý a treba ho zmeniť. Aj keď majú odlišné názory na to, akým spôsobom.
Nový režim sankcií má navyše vyňať spod embarga civilný tovar, ale sprísniť kontrolu dodávok zbrojárskych komponentov. Cieľom chystaných nových sankcií je aj lepšia kontrola. Preto Bagdad zareagoval zastavením dodávok na to, že BR OSN systém „ropa za potraviny“ predĺžila už len o mesiac a nie o šesť, ako obyčajne. Za mesiac by sa mali totiž urovnať posledné rozdiely v názoroch v bezpečnostnej rade.
Ide o budúce obchody
Aj keď vzťahy Iraku s arabskými susedmi nie sú ideálne, pašovanie ropy je stále okatejšie. Ropa sa údajne pašuje cez iránske teritoriálne vody, cez územie Turecka a Jordánska a ropovodom do Sýrie. Aj tento týždeň stovky kamiónov naložené surovou ropou ďalej prechádzali cez hranicu Turecka, inak blízkeho spojenca Západu a člena NATO. Podľa odhadov agentúry AP 100-tisíc barelov sa prepašuje denne do Jordánska a do Turecka a ďalších 150-tisíc ropovodom do Sýrie. Tieto štáty do Iraku vyvážajú svoj tovar. Ich čierny obchod medzinárodné spoločenstvo a USA viac-menej tolerujú. Úspech nového sankčného režimu závisí predovšetkým od toho, či tí, čo sa teraz podieľajú na ziskoch z pašovanej irackej ropy, budú ochotní podniknúť isté opatrenia. Ide však aj o to, kto aké kontrakty s Irakom získa po zrušení embarga. V rámci programu „ropa za potraviny“ s Irakom obchodujú predovšetkým americké a európske firmy. KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ