dôkaz neexistuje preto, lebo z etických dôvodov sa nemôže nákaza experimentálne preniesť na človeka. Nepriame dôkazy sú však nespochybniteľné,“ povedala pre SME odborníčka na pomalé vírusové ochorenia Eva Mitrová z Ústavu klinickej a preventívnej medicíny. Nepriame dôkazy priniesli podľa nej predovšetkým experimenty na myšiach, na ktorých vedci urobili humánny model. Zaniesli doň ľudský gén a tam s ním manipulovali. Ukázalo sa, že tieto myši začali byť po umelom nakazení vnímavé na chorobu BSE.
„Minulý týždeň som čítala o týchto najnovších experimentoch v USA, kde sa už nad všetku pochybnosť dokázala priama súvislosť medzi ochorením BSE a jej ľudským variantom, Creuzfeld-Jakobovou chorobou,“ dodala Mitrová.
V Británii vedci skúmali, ktoré ďalšie zvieratá z blízkosti človeka sú vnímavé na infekciu choroby šialených kráv. Konzumáciou infikovaného krmiva sa nakazili mačky, kravy, ovce aj kozy. Prasatá a sliepky sa pri pokusoch prostredníctvom potravy nenakazili. Vedci to vysvetľujú tým, že svine a sliepky sa, s ohľadom na dlhý inkubačný čas BSE, zabíjajú príliš skoro a nosič nákazy sa nestihne prejaviť. Vedci však skúmali aj to, ktoré zvieratá budú na nákazu vnímavé, ak sa im implantuje do mozgu časť mozgu z nakazenej kravy. Prenos choroby touto cestou sa ukázal ako možný nielen z kravy na kravu, ale aj na prasa. Nákaza na psoch sa zatiaľ nezistila. Nákaza BSE sa objavila aj v prípade sobov, losov a lemurov.
(ru)
