„Vždy si s kolegami hovoríme, že jednou nohou sme v base a druhou v hrobe. Samozrejme, hovoríme to s nadľahčením a ani sami neveríme, že by sa práve nám mohla stať nehoda. Ale poznám plno kolegov, ktorí na riziko ciest doplatili,“ hovorí banskobystrický kamionista Milan Petrík.

Do vysokej kabíny kamióna nastupuje už deväť rokov. „Čakaniu v dlhých radoch na hraniciach sa nevyhneme, do toho únava, snaha byť čo najskôr doma, stres. Človek ani nevie, ako toto všetko môže ovplyvniť vznik havárie.“

Banskobystrický región, najmä horský priechod cez Donovaly, bol v minulosti pre vodičov ako zakliaty. Päť bielych plachiet museli medzi Starými Horami a Donovalmi pred štyrmi rokmi použiť po havárii kamióna z Litvy. Po zlyhaní bŕzd sa ťažký nákladiak rútil dolu z Donovalov, demoloval ochranné zábradlie, ploty, narazil odzadu do pomalšieho nákladného auta naloženého drevom a zletel do potoka. Pri páde do desaťmetrovej hĺbky zachytil a zabil štyroch väzňov, ktorí čistili cestu. Vodič zahynul a v nemocnici zomrel ešte jeden väzeň.

„Problém pri zjazdoch z dlhých kopcov je, že vodič hore nezaradí napríklad dvojku a nebrzdí motorom, ale má zaradenú štvorku a využíva normálne brzdy. Lenže tie sa môžu prehriať, zlyhajú, a keď sa kamión rozbehne, šofér už nepodradí,“ hovorí Milan Petrík.

Pred tromi rokmi viezol cez Donovaly novozámocký kamión z Ružomberka do Nemecka papier a zlyhali mu brzdy. Neubrzditeľný, plne naložený Liaz s návesom začal kľučkovať pomedzi autá, poškodil tri osobné a jedno nákladné vozidlo, závozník ešte stihol vyskočiť, vodič už nie. Kamión sa prevrátil. Vodičovi sa našťastie nič nestalo.

Na Donovaloch sa to zvyčajne končí horšie ako rozbitým autom a znehodnoteným tovarom.

(rf)