Na Najvyššom súde sedia aj ľudia,

ktorí by nemali.

Na Najvyššom súde SR dodnes pôsobia napríklad sudcovia Toman, Minárik, Stiffel či Bdžoch, ktorí v minulosti poslali ľudí do väzenia podľa komunistického zákona o protištátnej činnosti a rozvracaní republiky.

Zabrániť tomu mohol zákon, ale prezident Schuster ho nepodpísal. Je proti tomu, aby sudcov preveroval Národný bezpečnostný úrad.

Parlament už schválil novelu zákona o bezpečnostnom úrade, ktorá ruší zoznamy utajovaných skutočností a upravuje zoznam osôb, ktoré sú vyňaté z previerok. Podľa úradu aj poslanca Vladimíra Palka (KDH), predkladateľa novely, ľudí, ktorí previerky nemusia absolvovať, je veľa.

Okrem prezidenta sú to aj členovia vlády, poslanci, starostovia obcí, sudcovia, generálny prokurátor a prokurátori, predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu, ombudsman, predsedovia všetkých ústredných orgánov štátnej správy a vyšší štátni úradníci.

Novela zo zoznamu tých, ktorí nemajú byť preverovaní, vypúšťa sudcov, prokurátorov, vyšších štátnych úradníkov, predsedov ústredných orgánov štátnej správy, starostov a predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu.

Poslanci sa zákonom teda budú zaoberať znova. Odhadnúť, ako hlasovanie dopadne, je ťažké. Viacerí poslanci však potvrdili, že aj HZDS podporí novelu, ktorá sudcov znovu postaví pred previerkovú komisiu. Súhlasí s tým aj poslanec hnutia Jozef Brhel: „Nemám nič proti ich preverovaniu, osobne by som hlasoval za, ale neviem, ako sa dohodol poslanecký klub.“

Za previerky je aj Palko: „Máme sudcov, ktorí súdili ľudí za protikomunistickú činnosť a dnes súdia naďalej.“ Práve bezpečnostný úrad by mal odhaliť aj prípady, o ktorých sa prakticky nevie. Okrem toho existujú podľa Palka aj sudcovia „o ktorých existujú spravodajské poznatky, že sa stýkajú s podsvetím alebo sú skorumpovaní.“ Okrem toho hovorí: „Na čo máme úrad, keď je tu veľa osôb, ktoré previerkami prechádzať nemusia.

Schuster podľa svojho hovorcu Jána Füleho považuje novelu za protiústavnú: „Neprekáža mu, aby tam spadali aj sudcovia a prokurátori, ale ústava jasne ustanovuje pravidlá, kto a za akých podmienok môže byť sudcom alebo prokurátorom. A nie je tam, že musia absolvovať previerky bezpečnostného úradu.“

Úrad by bol radšej, keby parlament schválil pôvodnú novelu, ale bude súhlasiť aj s prezidentovými zmenami. „Obidva návrhy sú lepšie, ako keď je teraz s osobitným postavením päťtisíc osôb,“ hovorí riaditeľ kancelárie bezpečnostného úradu Juraj Puchý. Podľa neho by ale malo byť samozrejmé, že sudca, ktorý sa chce oboznamovať s utajovanými skutočnosťami prejde previerkami.

Puchý hovorí, že previerky, ktorými sudcovia prešli po revolúcii, boli slabé: „Zmenil sa systém ochrany utajovaných skutočností a aj systém previerok.“ Zúžením zoznamu chce Národný bezpečnostný úrad napomáhať aj v boji proti korupcii.

Novela hovorí ešte o ďalšej zmene. Vojakov a zamestnancov ministerstva obrany už nebude preverovať vojenské obranné spravodajstvo, ale bezpečnostný úrad.

Novela zatiaľ nehovorí o tom, že ak osoba previerkami neprejde, má sa dozvedieť dôvod. To je vec, ktorú tí, čo neprešli, kritizujú najviac. Podľa Puchého sa to však čoskoro zmení: „Je to horúci problém. Na jednej strane môže byť informácia spravodajsky živá, ale na druhej strane aspoň nejaká skupina ľudí okrem Národného bezpečnostného úradu by mala poznať aj dôvod.“

Bezpečnostný úrad teraz môže oznámiť dôvod sudcovi, ale ten nemôže posudzovať, či je, alebo nie je dostatočný na vydanie negatívneho osvedčenia: „Môže rozhodnúť iba o procesnom postupe.“

MONIKA ŽEMLOVÁ

FOTO - ARCHÍV TASR