Juraj Jakubisko sa po rokoch vracia na Slovensko. V pondelok o 21.00 h bude na STV premiéra jeho dokumentárneho filmu s názvom Farebné kamienky. „Šiel som po stopách rusínskeho etnika v drsnej krajine, kde sa stretávajú Ukrajina, Maďarsko a Slovensko,“ povedal v rozhovore pre SME Juraj Jakubisko. „Chcel som však hľadať i sám seba a svoje korene. Myslím, že každý režisér hraných filmov by mal z času na čas urobiť dokument. Aby vedel, či sa príliš nevzdialil od života.“
Farebné kamienky sú úvodnou snímkou v rámci cyklu desiatich dokumentárnych filmov o spolužití väčšiny s národnostnými menšinami na Slovensku i za jeho hranicami, v Európe. Názov cyklu zároveň kladie otázku: Tolerancia. Cudzie slovo?
Farebné kamienky
So scenáristom Nikitom Slovákom a kameramanom Jánom Ďurišom vytvoril Juraj Jakubisko dvadsaťšesťminútový dokument, ktorý vznikol za tri dni. Otvorili sa mu dvere, na ktoré zaklopal. Zažil svadbu aj pohreb. Žena mútiaca maslo ho pozývala do domu, aby mu ukázala krásnu starodávnu skriňu. Počúval príbehy ľudí, ktorí veľa cestovali. Zaznamenával skúsenosti národa, ktorý osudovo podmieňovalo náboženstvo.
„Rusíni boli pre mňa zaujímaví preto, že ich podobne ako Izrael spájalo náboženstvo - gréckokatolícke,“ hovorí. „Keď Stalin pripravoval zjednotenie Ukrajiny, rozhodol sa zamedziť vplyv Západu a zrušil gréckokatolícke náboženstvo. Zostalo len pravoslávne. A tak sa stalo aj na východe Slovenska. Ukrajincov zvýhodňovali na úkor Rusínov. Pomáhali im, dosadzovali ich na výhodné posty. No práve diskriminácia akoby Rusínom dala silu prežiť.“
Napriek potláčaniu za minulého režimu sa dodnes hlási k rusínskej národnosti približne dvadsaťštyritisíc obyvateľov Slovenska. Ich búrlivá minulosť, život na pomedzí Východu a Západu, ale aj skvelá kultúra a významné osobnosti robia toto etnikum pútavým. K najatraktívnejším patrí kráľ pop-artu Andy Warhol. Slávny potomok rusínskych rodičov sa ocitol aj vo Farebných kamienkoch Juraja Jakubiska.
Križovatka Európy
Ako s obľubou hovorí Juraj Jakubisko, „narodil som sa v deň upaľovania bosoriek“. Bolo to 30. apríla 1938 v Kojšove v okrese Spišská Nová Ves. Hoci v dedine prevládalo katolícke a evanjelické vyznanie, Jakubisko je gréckokatolík. Aj preto sa do myslenia Rusínov vcítil rýchlo. Hľadal vlastné stopy, ktoré by ho doviedli k nájdeniu pamäti ľudí z tejto oblasti. Pokúsil sa o univerzálnu reč, ktorá by odrážala spoločné skúsenosti.
„Dôležité je uvedomenie si celej tej pestrosti, ktorá je Slovenskom,“ tvrdí. „Naša krajina uprostred Európy bola odjakživa križovatkou, na ktorej sa striedali Kelti, Rimania, Slovania, Huni, Tatári, Turci. Vznikol z toho zvláštny národ, ktorý má vďaka svojim etnickým skupinám veľmi rôznorodé korene a skúsenosti.“
Šesť z desiatich dokumentárnych filmov cyklu Tolerancia. Cudzie slovo? mapuje lokality, históriu a prítomnosť národnostných menšín na Slovensku, zvyšné štyri zobrazujú spolužitie rôznych národov v krajinách Európskej únie. Súčasťou cyklu sú aj diskusné relácie, ktoré odvysielajú Slovenská televízia aj Slovenský rozhlas. Z poverenia Úradu vlády, Sekcie pre ľudské práva a menšiny, ju realizuje Spoločnosť Peter Hledík - Barok film.
Putovanie za šťastím
Hoci po rozdelení Česko-Slovenska sa Juraj Jakubisko rozhodol žiť v Prahe, filmoví novinári a kritici mu prisúdili titul Najlepší slovenský režisér 20. storočia. Po minuloročnom vynútenom odstúpení od muzikálu Cigáni idú do neba na bratislavskej Novej scéne pokračoval v ďalších aktivitách.
Už začiatkom tohto roka začali vychádzať Jakubiskove celovečerné snímky na modernom audiovizuálnom nosiči DVD. Do troch rokov by ich malo byť všetkých trinásť.
Už dlhšie sa pripravuje na svoj ďalší projekt, ktorým by po Nejasnej správe o konci sveta z roku 1997 mal byť film s názvom Tretie pohlavie. Scenár opisuje príbeh troch mužov a ich cesty za obyčajným rodinným šťastím. Na jeseň je naplánovaná obnovená premiéra filmu Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý, ktorý Jakubisko nanovo zostrihal a previedol do špičkového dolby zvuku.
ĽUDO PETRÁNSKY
